Augustin Louis Cauchy

Odstraňoval neurčitosť

Augustin Louis Cauchy (1789 – 1857), foto wikipédia

Chorľavý chlapec sedel neustále medzi knihami a papiermi. Nedovoľte, aby sa dotkol knihy z vyššej matematiky, pokiaľ nebude mať 17 rokov… Keď Augustínovi nedáte zodpovedné všeobecné vzdelanie, stane sa veľkým matematikom, ale nebude schopný napísať svoju vlastnú reč. Takto sa o mladom Cauchym vyjadril významný francúzsky matematik Lagrange.

Lagrange raz o ňom v spoločnosti Laplacea a ďalších osobností dokonca povedal: Vidíte toho malého študenta? On nás raz ako matematik všetkých predstihne. Nezmýlil sa. Cauchy sa stal jedným z najslávnejších matematikov 19. storočia.
Narodil sa niekoľko týždňov po útoku na Bastillu. Otec, právnik a úradník, sa s rodinou utiahol do dedinky Arcueil. V chudobných pomeroch sa sám staral o vzdelanie svojich detí. Písal im učebnice, lebo dobre ovládal klasické jazyky aj literatúru. Po návrate do Paríža získal Augustin v študentskej súťaži na polytechnickej škole druhé miesto a začal sa hlbšie zaoberať matematikou a mechanikou. Doštudoval na škole pre stavbu mostov a stal sa inžinierom. Tri roky pracoval na stavbe prístavu v Cherbourgu. Od roku 1813 sa aktívne venoval matematike. V roku 1816 sa stal profesorom na École Polytechnique (Vysoká technická škola), neskôr aj na Sorbonne, a dostal cenu Akadémie. Júlová revolúcia (1830) ho prinútila odísť do exilu. Krátky čas bol vo Švajčiarsku, učil v Turíne (1831 – 1833). Cauchy sa stal vychovávateľom vnuka zosadeného kráľa Karola X. a s jeho dvorom bol aj v Prahe (1833 – 1836). Tu sa stal zahraničným členom Kráľovskej českej spoločnosti náuk a jeden jeho rukopis, ktorý posudzoval aj Bolzano, zostal natrvalo v Prahe. Ani po návrate do Paríža (1838) nemohol zastávať žiaden úrad, lebo nezložil prísahu novému režimu. Pracoval v Ústave pre miery a váhy, učil v jezuitskej škole. Po revolúcii v roku 1848 ho predsa len vymenovali za profesora teoretickej astronómie na univerzite v Paríži. Miesta sa však neskôr vzdal, lebo neuznával Napoleona III.
Matematické dielo veľmi všestranného Cauchyho je nesmierne rozsiahle. Napísal okolo 800 odborných príspevkov a 7 kníh. Zaslúžil sa o nové poznatky z algebry i teórie čísel, teórie nekonečných radov, teórie funkcií i teoretickej a nebeskej mechaniky, teórie komplexnej premennej, teórie determinantov, optiky i teórie pružnosti. Spresnil pojmy limity, spojitosti, uvádzal presné kritériá konvergencie nekonečných radov. Zaviedol moderný spôsob usudzovania a vyjadrovania v základoch matematickej analýzy: Nikdy nepripisujem matematickým poučkám neohraničenú oprávnenosť. V skutočnosti veľká časť poučiek je správna iba pri splnení niektorých podmienok. Určenie týchto podmienok a spresnenie zmyslu použitých pojmov ma núti odstrániť každú neurčitosť. Zostavil moderné učebnice diferenciálneho a integrálneho počtu. Doteraz sa výklad tejto matematickej disciplíny uberá v jeho šľapajach. Ľudia odchádzajú, ale ich dielo zostáva.

Dušan Jedinák