Barrancos a planézy: Svahové (ronové) formy georeliéfu

Viete, čo sú barrancos a planézy, akými geomorfologickými procesmi vznikajú a na ktorých sopkách sveta sa vyskytujú?

Sopka týčiaca sa nad krajinou
Koriacka sopka na Kamčatke, foto wikipédia/kuhnmi, CC BY 2.0

Barrancos sú rôzne hlboké zníženiny na svahoch stratovulkánov, tufových (pyroklastických) a troskových vulkánov, ale aj na vnútorných stenách kráterov a kalder. Vznikli počas postvulkanickej transformácie vyhasnutých, prípadne spiacich sopiek, vyskytujú sa tiež na aktívnych vulkánoch. Sú dielom pôsobenia zrážok – dažďového ronu a vôd z topiaceho sa snehu a ľadu. Po ich koncentrácii do lineárneho odtoku v podobe občasných tokov sa na vonkajších svahoch sopiek vytvára radiálne excentrická sieť rôzne hlbokých stružiek, ronových rýh a výmoľov. Spätnou eróziou sa posúvajú smerom nahor, pričom veľakrát prechádzajú až na vnútorné kráterové a kalderové svahy, kde tvoria radiálne koncentrickú sieť. Systém týchto geomorfologických foriem sa ustavične pretvára a prehlbuje, k čomu prispievajú aj zosuvy a lahary.

Skalný útvar v suchej krajine
Barrancos a planézy na svahu za La Catedral v blízkosti Pico del Teide na Tenerife, foto Pavol Priadka

Planézy sú vyvýšeniny oddeľujúce jednotlivé barrancos. Často bývajú stupňovite rozčlenené priečnymi zlomami a na úpätiach zakončené trojuholníkovými facetami.

Barrancos a planézy sú formy georeliéfu charakteristické pre sopky Kanárskych ostrovov, ako sú napríklad Pico del Teide na Tenerife či turisticky atraktívna Caldera de Taburiente na ostrove La Palma. Na Kamčatke majú krásne vyvinuté barrancos a planézy mnohé stratovulkány, napríklad Koriacka sopka, Krašeninnikov či Changar a v Indonézii práve aktívny vulkán Semeru.

Autorka článku: RNDr. Mária Bizubová

Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.

Máte predplatné?