Zlatý stafylokok má doslova lepkavé prsty. Nová štúdia v časopise Science Advances ukazuje, že Staphylococcus aureus sa k ľudskej koži pripája jednou z najsilnejších biologických väzieb, aké poznáme – a ešte ju zosilňuje vápnik, ktorý sa na poškodené miesto dostáva pri hojení rán či ekzéme. Biofyzik Rafael Bernardi z Univerzity… pokračuj
Legalizácia marihuany v Kanade v roku 2018 otvorila otázku, čo jej účinná látka THC robí so ženskou plodnosťou. Výskumníčka v oblasti zdravia žien Cyntia Duvalová na Torontskej univerzite našla prekvapivo málo dát, a tak ich nazbierala sama. Štúdia v Nature Communications ukazuje, že THC, látka viažuca sa na kanabinoidné receptory… pokračuj
Experimentálny počítačový procesor Ice River od britskej firmy Vaire dokazuje, že počítanie nemusí všetku energiu premeniť na teplo. V augustovom teste spotreboval asi o 30 % energie menej než bežný čip pri rovnakej úlohe, pričom časť elektriny si požičal späť. Ide o dvojitý trik: reverzibilná logika nevymazáva bity,… pokračuj
Magnetické pole pri superhmotnej čiernej diere M87*, vzdialenej asi 55 miliónov svetelných rokov, nečakane zmenilo smer. Tento dramatický zvrat spochybňuje teóriu fyziky čiernych dier a poskytuje vedcom nové dôkazy o dynamickej povahe týchto temných gigantov. Dáta siete Event Horizon Telescope ukazujú, že po prvotnom snímkovaní v roku 2017… pokračuj
Týždeň otvoreného prístupu Open Access Week sa koná na celom svete vždy posledný októbrový týždeň a poskytuje príležitosť predstaviť prínosy otvorenej vedy pre vedcov aj pre spoločnosť. Tohtoročnou témou Týždňa otvoreného prístupu bola otázka Komu patria naše vedomosti? s dôrazom na to, ako môžu v súčasnosti… pokračuj
Najstaršie známe ľudské múmie zrejme nevznikli pri Níle, ale v juhovýchodnej Ázii, a o sedem tisícročí skôr než egyptské. Podľa tímu archeologičky Hsiao-chun Hungovej z Austrálskej národnej univerzity v Canberre lovci a zberači od južnej Číny po Indonéziu pred 12- až 4-tisíc rokmi zväzovali mŕtvych do skrčenej polohy a celé mesiace ich… pokračuj
Voda je nevyhnutnou podmienkou existencie života na Zemi. Jej množstvo sa v čase nemení: dinosaury pred miliónmi rokov pili tú istú vodu, ktorú pijeme v súčasnosti. Je to možné preto, lebo ekosystém našej planéty funguje ako gigantický destilačný systém poháňaný energiou Slnka, počas ktorého sa voda zbavuje nečistôt… pokračuj
Januárová séria viac ako 1 200 zemetrasení pri gréckom ostrove Santorini odkryla, že ikonická egejská kaldera a neďaleká podmorská sopka Kolumbo môžu čerpať z jedného hlbšieho magmatického rezervoára. Analýza otrasov a deformácií povrchu medzi júnom 2024 a februárom 2025 ukazuje najprv jemné dvíhanie Santorini, potom 27. januára prudký nárast… pokračuj
Tri sviečky rôznych výšok umiestnené v uzavretej nádobe zhasínajú v dvoch prípadoch v opačnom poradí – raz od najvyššej po najnižšiu a inokedy naopak. V oboch prípadoch pritom zohráva hlavnú úlohu ten istý plyn. Čo teda spôsobuje rozdiel? Videonávod týchto experimentov, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na webovej stránke video.matfyzjein.sk/experimenty.… pokračuj
Vodomerky sa po hladine prechádzajú vynaliezavou mechanikou. Rhagovelia obesa má na nohách strapcovité vejáre, ktoré sa pri dotyku s vodou rozvinú a pri zdvihnutí sklapnú. Nehýbu nimi svaly – všetko riadia kapilárne sily ako pri štetci, ktorého štetiny sa vo vode poodeľujú a po vytiahnutí sa stiahnu do… pokračuj
