Knižné tipy kníhkupectva Artforum 10

Dobrých kníh vychádza veľa, času je však málo. Preto vám prinášame tipy na knižky, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti. Sedem a pol kapitoly o mozgu Všetci si myslíme, že vieme, načo máme mozog. Myslíme si však správne? Autorkou tejto knihy je jedna z najcitovanejších neurovedkýň Lisa Feldman Barret. Vo… pokračuj

Momentka zo života galaxií

Astronómovia objavili na okrajoch vesmíru populáciu prašných galaxií, ktoré vznikli miliardu rokov po veľkom tresku. Podľa vedcov môžu tvoriť medzičlánok spájajúci ultrajasné galaxie vytvorené pred 13,3 miliardy rokov a pokojné (mŕtve) galaxie, ktoré prestali tvoriť hviezdy asi dve miliardy rokov po veľkom tresku. Zistenia publikované… pokračuj

Čo nájdete v Quarku 4/2026

Hlavná téma aprílového čísla časopisu Quark z pera Vladimíra Knapca a Viktórie Čabanovej z Virologického ústavu SAV, v. v. i., sa venuje tropickým vírusom a ich prenosu inváznymi komármi. Virológia: Exotické vírusy za dverami V dôsledku globalizácie a prebiehajúcich klimatických zmien sa v Európe vrátane Slovenska… pokračuj

Test pozornosti 3/2026

Test vám ukáže, ako pozorne ste čítali marcový Quark. Ak ste niečo prehliadli a neviete odpovedať, stačí sa vrátiť k článku, odpoveď sa v ňom určite skrýva. Správne odpovede si môžete overiť na konci testu.  

Príbeh kvasiniek: Od kuchyne k Nobelovej cene

Keď sa povie kvasinka, väčšina z nás si automaticky predstaví pivo, víno alebo kysnuté cesto. Len málokto by však tipoval, že práve kvasinky patria medzi dôležité organizmy vo vedeckých laboratóriách. Ak si chceme kvasinky predstaviť čo najjednoduchšie, stačí si spomenúť na droždie, ktoré máme doma… pokračuj

Obyčajné nosy v ľadovej dobe

Nosová dutina neandertálskej lebky potvrdzuje, že veľké nosy týchto hominidov neboli prispôsobením na chladné podnebie, ako sa vedci kedysi domnievali. Ich nosové dutiny boli totiž veľmi podobné tým, aké má Homo sapiens. Výskum tak definitívne vyvracia predstavu, že veľké nosy na vystupujúcej tvári neandertálcov sa… pokračuj

Žralok z rodu obrov

Pred 115 miliónmi rokov vody pri dnešnej Austrálii brázdila flotila obrovských predátorov. Dlhokrké plesiosaury, zubaté pliosaury s masívnymi hlavami, delfínovité ichtyosaury a ako naznačujú fosílne nálezy, aj osemmetrové žraloky. Veľké lamnotvaré žraloky – príbuzné žraloka bieleho – vznikli o 15 miliónov rokov skôr, ako sa… pokračuj

Coco de mer: Najväčšie semeno v rastlinnej ríši

Semeno palmy lodoicey seychelskej (Lodoicea maldivica, syn. L. sechellarum), známej aj ako coco de mer – morský kokos, môžete vidieť na 3. poschodí expozície Biodiverzita Zeme v Prírodovednom múzeu SNM na Vajanského nábreží v Bratislave. Vďaka svojmu bizarnému tvaru semena aj samčieho kvetenstva bola táto… pokračuj

Mikrosvet v nás

Pamätáte si seriál Bol raz jeden život? Postavičkami boli bunky, tkanivá a orgány a pomocou príbehov nás hravo učili, ako funguje ľudské telo. Lenke Belicovej svet buniek očaril natoľko, že sa jeho skúmaniu venuje profesionálne ako bunková biologička. Bunky pečene po desiatich rokoch vystriedala za… pokračuj

Mačka – ale aká?

Mačka domáca (Felis catus) sa do Číny dostala v 8. storočí pravdepodobne po Hodvábnej ceste, no Číňania dovtedy neboli bez mačiek. Podľa vedcov myši v starovekej Číne lovila mačka bengálska (Prionailurus bengalensis). Paleontologička He Yuová z Pekinskej univerzity v Číne a jej tím skúmali mitochondriálnu… pokračuj