Hrobky pre uhlík

V roku 2013 klimatológ Ning Zeng z Marylandskej univerzity s kolegami vykopali v Quebecu jamu, v ktorej plánovali na deväť rokov zasypať pôdou 35 ton dreva. Chceli dokázať, že drevo sa nerozloží a že zakopávanie biomasy by mohlo byť lacným spôsobom ukladania uhlíka, ktorý otepľuje… pokračuj

Extrémna paleoklíma

Za posledných 485 miliónov rokov bola Zem chladnejšia aj teplejšia, ako sa predpokladalo. Nová teplotná časová os, ktorá kombinuje geologické údaje s počítačovými simuláciami, ukazuje, že priemerná teplota na Zemi klesá až na 11 °C a stúpa až na 36 °C. Predchádzajúce rekonštrukcie teplôt počas… pokračuj

Neandertálci v izolácii

V roku 2015 objavili vedci v južnom Francúzsku pozostatky neandertálca. Nazvali ho Thorin podľa postavy z knihy J. R. R. Tolkiena Hobit. Patril k malej skupine žijúcej pred 42- až 50-tisíc rokmi. Jeho DNA je podobná staršej skupine, ktorá sa od hlavnej populácie oddelila asi… pokračuj

Skrytý partner Betelgeuse

Červený nadobor Betelgeuse v súhvezdí Orión môže mať neviditeľného spoločníka. Dve nezávislé štúdie preukázali existenciu hviezdy, ktorá obieha okolo Betelgeuse. Pozorovatelia si už dávno všimli, že svetlo hviezdy Betelgeuse sa mení v približne šesťročnom cykle. V roku 1908 anglický astronóm Henry Crozier Plummer navrhol, že… pokračuj

Batéria menšia ako milimeter

Jadrové batérie čerpajú energiu z rozpadu rádioaktívneho izotopu. Marťanský rover Curiosity využíva rozpad plutónia-238 na výrobu tepla, ktoré termoelektrické zariadenia premieňajú na 110 wattov elektrickej energie. Výskumníci však vyvíjajú aj mikrojadrové batérie vyrábajúce energiu v rozsahu mikro- alebo nanowattov. Tím z čínskej Univerzity v Su-čou… pokračuj

Barbar s rímskym sklom

Vedci objavili neďaleko nemeckého Stuttgartu v oblasti, ktorá bola v staroveku hranicou Rímskej ríše, komplexnú drevenú hrobovú štruktúru. V nej našli pozostatky muža, ktorého by vtedajší Rimania pravdepodobne označili za barbara, ale ktorý mohol mať v skutočnosti významné postavenie, o čom svedčia cennosti pochované spolu… pokračuj

Čo nájdete v Quarku 11/2024

V hlavnej téme novembrového čísla časopisu Quark Tomáš Homola z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave približuje inovatívne metódy čistenia odpadových vôd. Dajú sa nimi odstraňovať mikropolutanty, organické zlúčeniny, ktoré môžu mať už vo veľmi malých koncentráciách nežiaduce účinky na celý náš ekosystém.… pokračuj

Slnečná energia pod morom

V rámci projektu SunCable by mala elektrická energia z obrovskej fotovoltickej farmy v Austrálii zásobovať 4 300 km vzdialený mestský štát Singapur. Masívna elektrifikácia, ktorá umožnila prístup k elektrickej energii aj domácnostiam, sa začala po skončení prvej svetovej vojny. Nebolo to však jednoduché, pretože elektrika… pokračuj

Presná lokalizácia káblov

Nemeckí výskumníci vyvíjajú nový merací systém, ktorý umožní presnejšie lokalizovať podmorské káble vedúce elektrickú energiu od turbíny na pevninu. Najlepšie predpoklady na výrobu elektrickej energie z vetra majú prímorské štáty s málo členitým podložím, na ktorom sa relatívne ľahko stavajú nosné veže veterných turbín. Najviac… pokračuj

Grafén v mesačnom piesku

Čínska sonda Čchang-e 5, určená na získanie materiálu z mesačného povrchu a jeho dopravu späť na Zem, priviezla v roku 2020 aj vzorky grafénu. Pod názvom grafén sa skrýva jeden z najzaujímavejších materiálov. Označuje sa ním jednoatómová vrstva uhlíka, ktorú vytvárajú atómy usporiadané do pravidelných… pokračuj