Vedci nachádzajú čoraz viac súvislostí medzi stavmi mozgu a mikrobiómom čriev. Napríklad ľudia s autizmom a poruchami nálady majú v črevách nedostatok určitých kľúčových baktérií. Štúdia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí vo Fínsku, teraz pomohla identifikovať potenciálneho vinníka niektorých typov depresie. Guillaume Méric z Baker… pokračuj
Vedci dúfajú, že očný test umožní diagnostikovať prvé štádiá chorôb staroby už v mladšom veku. Časti našej sietnice už skôr vytipovali ako biomarkery Alzheimerovej choroby. Výskumníci z univerzity v Otagu na Novom Zélande teraz skúmali potenciál sietnice indikovať kognitívnu zmenu v skoršom veku. Podľa vedúcej… pokračuj
Na ťažbu kryptomien prostredníctvom mimoriadne výkonných superpočítačov sa spotrebuje obrovské množstvo elektrickej energie. Kryptomena je typ digitálnej meny, ktorá nemá fyzickú formu, neexistuje teda vo forme bankoviek či mincí. Najznámejšou kryptomenou je bitcoin, no v súčasnosti už existuje množstvo takýchto mien. Od tradičných peňazí sa… pokračuj
Štúdium polarizácie vesmírneho röntgenového žiarenia môže priniesť mimoriadne významné poznatky o tom, ako náš vesmír funguje. Svetlo je elektromagnetické vlnenie vibrujúce vo všetkých smeroch. Polarizované svetlo je viac organizované a jeho vibrácie sú – v dokonalom prípade – len v jednej rovine. Svetlo sa polarizuje… pokračuj
V rôznych regiónoch sveta takmer neustále vznikajú a zanikajú menšie či väčšie ozbrojené konflikty. Našťastie, od konca druhej svetovej vojny sa v žiadnom konflikte nepoužili jadrové zbrane. Výzvy na ich odstránenie mali doteraz len čiastkový úspech v podobe zníženia alebo aspoň zmrazenia arzenálu jadrových hlavíc,… pokračuj
Antarktída je jediným kontinentom, na ktorý sa nedá cestovať pravidelnou leteckou linkou. Neznamená to však, že tam nelietajú žiadne lietadlá. Jedným z dôvodov je aj to, že tam neexistujú letiská štandardného typu, teda s aspoň jednou štandardnou pristávacou a vzletovou dráhou, terminálom pre cestujúcich, hangárom… pokračuj
Rybie fosílie v sedimentoch pri Peru naznačujú, že v oceánoch teplejšej Zeme budú prevládať menšie druhy rýb. Otepľovanie v dôsledku klimatickej zmeny vytvorí ekosystémy, v ktorých budú dominovať menšie ryby, najmä pre menšiu dostupnosť kyslíka. Oceánológ Renato Salvatteci a jeho kolegovia skúmali dávne populácie rýb… pokračuj
Keď kométa Lovejoy v roku 2014 preletela okolo Zeme, mala hmlistú zelenú auru – jav pozorovaný aj pri iných kométach. Vedci nedávno zistili, čo je za touto farebnou žiarou. Predpokladalo sa, že zelená žiara pochádza z rozkladu molekuly nazývanej dvojatómový uhlík alebo diuhlík (C2). Výskumníci… pokračuj
Je ťažké zistiť, kedy presne sa imunitné bunky pokúsia napadnúť nádor. Vedci v IST Austria preto študujú proces invázie buniek na embryách ovocných mušiek. Makrofágy, hlavná forma imunitných buniek drozofily, v istom okamihu cestujú z miesta, kde sa zrodili, na miesto, kde ich potrebuje invázne… pokračuj
Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a… pokračuj
