Koľko vody je akurát

Planéta musí mať na začiatku veľa vody, aby sa stala podobnou Zemi. Nie však akékoľvek množstvo. Existuje niečo ako optimum, objasňuje planetárny vedec Keavin Moore z McGillovej univerzity v Montreale. Ak je vody menej, planéta vysychá. Ak je vody viac, planéta sa rozmočí. Astronómovia si… pokračuj

Medzi hviezdou a planétou

Českí astronómovia použili údaje z kozmického ďalekohľadu TESS určeného na hľadanie exoplanét a z pozemských ďalekohľadov v Arizone (USA) a Čile na opis zvláštnych charakteristík objektu BD-14 3065b prechádzajúceho popred jeho materskú hviezdu. S hmotnosťou 12,4 hmotnosti Jupitera a polomerom 1,9 polomeru Jupitera je BD-14… pokračuj

Stopy na Marse

Rover Perseverance NASA našiel prvý možný náznak dávneho života na Marse. Nemôžeme tvrdiť, že ide o dôkaz života. Je to však najpresvedčivejšia vzorka, akú sme doteraz našli, uviedla Katie Stack Morganová z Laboratória prúdového pohonu NASA v kalifornskej Pasadene. Rover 21. júla vyvŕtal vzorku z… pokračuj

Astronomické kalendárium (september 2024)

Po dlhých a teplých letných dňoch a krátkych nociach sa pomaly, ale isto ochladí. September so sebou prináša aj dlhšie noci s množstvom zaujímavých objektov na pozorovanie. V tomto prípade dokonca aj nádejnú kométu, ktorá na prelome mesiacov môže vzbudiť veľký záujem. Fascinujúce objekty Hneď… pokračuj

Medzihviezdne cestovanie

Ľudská civilizácia nikdy nezastaví vedecký pokrok a neutlmí svoju zvedavosť. Vydať sa však s ľudskou posádkou k iným hviezdam a planetárnym systémom bude naozaj náročné. Aj pri tisícnásobnom zrýchlení súčasných možností pohonu rakiet môže trvať stovky rokov prekonať enormné medzihviezdne vzdialenosti. K nám najbližšia hviezda… pokračuj

Všetko sa raz skončí

Plánovaná deštrukcia Medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorá už viac než dvadsať rokov neúnavne krúži okolo našej Zeme, sa pomaly približuje. Výstavba Medzinárodnej vesmírnej stanice (International Space Station, ISS) sa začala v novembri 1998 vyslaním ruského riadiaceho modulu Zarja na nízku obežnú dráhu. Už v decembri 1998… pokračuj

Vesmírna základňa v sopke

Pokiaľ ide o obývateľnosť, Zem je klenotom našej Slnečnej sústavy. Mierne teplotné výkyvy, magnetický radiačný štít a množstvo vody uľahčujú život – aspoň v porovnaní s Marsom. Život na planéte s atmosférou hustou iba 1 % v porovnaní s pozemskou a bez silného magnetického poľa… pokračuj

Mesiac pod drobnohľadom

Presný scenár vzniku Mesiaca je ešte vždy neznámy. Nevieme vysvetliť ani to, či je naším súrodencom alebo náhodným okoloidúcim. Mesiac uchvacuje ľudstvo už od nepamäti. Nemožno sa preto čudovať, že po vynáleze ďalekohľadu v roku 1608 sa stal jedným z prvých pozorovaných objektov na nočnej… pokračuj

Stopa roztrhanej hviezdy

Záblesky gama žiarenia patria medzi najzáhadnejšie javy vo vesmíre. Tieto silné záblesky sa tradične rozdeľujú podľa dĺžky ich trvania do dvoch kategórií: dlhé sú tie, ktoré trvajú viac než dve sekundy, zatiaľ čo tie krátke sú kratšie než tento čas. S ubiehajúcim časom a pribúdajúcimi… pokračuj

Aktívne galaktické jadro

Počas uplynulých štyroch rokov astronómovia pozorovali, ako supermasívna čierna diera v strede galaxie SDSS1335+0728 prechádza zo slabej a tichej fázy do jasnej a aktívnej. Bolo to prvýkrát, čo sa takýto prechod pozoroval v reálnom čase. Vedcom to umožňuje nahliadnuť do procesov poháňajúcich aktívne galaktické jadrá… pokračuj