V mrazivom prostredí s prímesou prachu na povrchu červenej planéty by mohli prežívať fotosyntetizujúce mikróby. Väčšina astrobiológov sa domnieva, že ak na Marse existuje život, alebo aspoň niekedy existoval, pravdepodobne ide či išlo len o mikróby, analógie pozemských archeónov a baktérií, prípadne siníc. Najmä v… pokračuj
Horniny na juhu planiny Utopia na Marse zrejme tvorili súčasť pobrežia oceánu zaniknutého pred miliardami rokov. Výskumy Marsu v astrobiologickom kontexte sa opakovane vracajú k hľadaniu vody v kvapalnom skupenstve. V pevnom skupenstve vo forme námrazy, snehu či ľadu je jej tam dosť a časť… pokračuj
Družice, ktoré mieria k vzdialeným vesmírnym telesám, často po svojej ceste preletia okolo niektorej z planét, aby tým získali rýchlosť. Tento manéver ste možno videli aj v niektorom z mnohých sci-fi filmov s vesmírnou tematikou. Hovorí sa mu gravitačná katapultáž a ak čo-to o fyzike… pokračuj
Podobne ako dvaja zápasníci suma krúžia okolo seba aj dve superhmotné čierne diery v dosiaľ najtesnejšom pozorovanom páre. Pohybujú sa vo vzdialenosti len asi 300 svetelných rokov od seba a boli objavené pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) a Röntgenového observatória Chandra. Čierne diery sú hlboko… pokračuj
Tento rok uplynulo 25 rokov, čo začiatkom roku 1999 odštartovala z mysu Canaveral raketa s robotickou vesmírnou sondou. Jej primárnym cieľom bolo získať vzorky kozmického prachu z komy kométy Wild 2. Tento úspešný projekt americkej vesmírnej agentúry NASA pod názvom Stardust patrí v histórii k… pokračuj
Astronómovia objavili exoplanétu s atmosférou plnou molekúl horúcej vody. Parný svet GJ 9827d obieha okolo hviezdy vzdialenej od nás asi 100 svetelných rokov. S dvojnásobnou veľkosťou a trojnásobnou hmotnosťou Zeme ide o typ planéty nazývaný subneptún. Takéto svety sú v našej Galaxii najbežnejšie, hoci naša… pokračuj
Kvazary – žiarivé galaktické jadrá – vďačia za svoj jas teplu, ktoré vzniká pri vírení plynu okolo veľkej čiernej diery. Hmotnosť čiernej diery, ktorá poháňa kvazar ULAS J1120+0641 vzdialený 13 miliárd svetelných rokov od Zeme, tvorí polovicu hmotnosti všetkých hviezd hostiteľskej galaxie, čo je rekord.… pokračuj
Asi 7 500 svetelných rokov od Zeme sa skrýva hviezda zahalená v dlhých chápadlách horúcej síry. Podľa nových pozorovaní ide o trosky po supernove, ktorá vybuchla pred takmer 900 rokmi. Supernovu zaznamenali v roku 1181 v Číne a Japonsku a jej pozostatky objavili astronómovia v… pokračuj
Posledný mesiac v roku december sľubuje každoročný výdatný meteorický roj, ktorý svojou aktivitou prevyšuje aj augustové Perzeidy. Vrcholí v strede mesiaca. Na oblohe uvidíme jasnú planétu Jupiter a niekoľko krásnych planetárnych konjunkcií. Zimné súhvezdia nám zasa spestria ligotavé dlhé decembrové noci. Zimné súhvezdia a zimný… pokračuj
Vedcom sa pomocou teleskopov ALMA a ďalších zariadení podarilo dosiahnuť doteraz najväčšie rozlíšenie zo zemského povrchu. Pri testoch detegovali žiarenie zo vzdialených galaxií na frekvencii približne 345 GHz, čo zodpovedá vlnovej dĺžke 0,87 mm. Združenie vedcov okolo sústavy rádioteleskopov Event Horizon Telescope (EHT) odhaduje, že… pokračuj
