Podstata tmavej energie

Vesmír sa skladá z bežnej hmoty, ktorej viac-menej rozumieme, z tmavej hmoty, o ktorej niečo aspoň tušíme, a z tmavej energie, o ktorej nevieme takmer nič. Pričom práve tmavá energia je vo vesmíre zastúpená najviac a má rozhodujúci vplyv na rýchlosť jeho rozpínania sa –… pokračuj

Simulácia fúzií

Súčasné technické možnosti umožňujú vedcom pozorovať iba čierne diery porovnateľných hmotností, pretože sú jasné a vytvárajú veľa žiarenia. Vieme však, že by mali existovať čierne diery veľmi rozdielnych hmôt, ku ktorým teraz nemáme prístup prostredníctvom súčasnej techniky, hovorí profesor matematiky Carlos Lousto z Rochesterskej technickej… pokračuj

Kvarková hviezdna hmota

Veľmi hmotné neutrónové hviezdy môžu mať rozmerné jadro tvorené hmotou zloženou z kvarkov. Vyplýva to zo štúdie publikovanej v časopise Nature Physics. Neutrónové hviezdy sú najmenšie a najhustejšie hviezdy vo vesmíre. Zatiaľ čo ich typický priemer je asi 20 kilometrov, ich priemerná hmotnosť je medzi… pokračuj

Z Titanu pumpa

Viac ako 1,5 miliardy kilometrov k najväčšiemu mesiacu Saturnu Titan sa zdá byť na pristátie kozmickej lode predsa len priveľká vzdialenosť. Podľa odborníkov by však správny druh pohonného systému mohol dopraviť raketu na Titan za približne dva až dva a pol roka. Umožniť by to… pokračuj

Ceny v tieni pandémie

Nobelova cena je ocenenie udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Mená laureátov sa zverejňujú na začiatku októbra a 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera v Štokholme. Nobelova cena za… pokračuj

Astronomické kalendárium (december)

Meteorický roj Geminidy a Ursidy, zimný slnovrat, veľká konjunkcia Saturna a Jupitera – na to všetko sa môžeme tešiť tento mesiac. Obyvatelia Južnej Ameriky – Argentíny a Čile – si dokonca prilepšia o úplné zatmenie Slnka 14. decembra. Všetkých ostatných nás čaká zimný slnovrat, ktorý… pokračuj

Život v atmosfére Venuše

Medzinárodný tím astronómov oznámil objav vzácnej molekuly – fosfánu – v oblakoch planéty Venuše. Na Zemi tento plyn vzniká vo väčšom množstve len pri priemyselnej činnosti alebo činnosti mikroorganizmov žijúcich v prostredí bez kyslíka. Vedci dlho špekulujú, že horné vrstvy oblačnosti na Venuši by mohli… pokračuj

Superobývateľné planéty

Zem nemusí byť nevyhnutne najlepšou planétou na život vo vesmíre. Geobiológ Dirk Schulze-Makuch z Washingtonskej štátnej univerzity spolu s kolegami totiž identifikoval 24 superobývateľných planét mimo našej slnečnej sústavy, pričom sa všetky nachádzajú od Zeme viac ako 100 svetelných rokov. V porovnaní so Zemou sú… pokračuj

Farby noci

Svetelné znečistenie ovplyvňuje jas nočnej oblohy. Keby sme sa vybrali dostatočne ďaleko od centier svetelného smogu, stovky, ba tisícky kilometrov od veľkomiest a ocitli sa uprostred púšte, nočná obloha by ani tam nebola skutočne tmavá. Prečo je to tak? Jazierko v obci Runina Možno ste… pokračuj

Odolní miniastronauti

Experiment na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS podporil hypotézu o prirodzenom šírení mikróbov medzi planétami. Otvorený kozmický priestor mimo planét všeobecne vnímame ako nezlučiteľný so životom. Nečudo, vládnu v ňom pre nás smrtonosné podmienky. Takmer vákuum, značné výkyvy teploty, silné žiarenia zo Slnka či vzdialenejších vesmírnych… pokračuj