Mesiac pod drobnohľadom

Presný scenár vzniku Mesiaca je ešte vždy neznámy. Nevieme vysvetliť ani to, či je naším súrodencom alebo náhodným okoloidúcim. Mesiac uchvacuje ľudstvo už od nepamäti. Nemožno sa preto čudovať, že po vynáleze ďalekohľadu v roku 1608 sa stal jedným z prvých pozorovaných objektov na nočnej… pokračuj

Stopa roztrhanej hviezdy

Záblesky gama žiarenia patria medzi najzáhadnejšie javy vo vesmíre. Tieto silné záblesky sa tradične rozdeľujú podľa dĺžky ich trvania do dvoch kategórií: dlhé sú tie, ktoré trvajú viac než dve sekundy, zatiaľ čo tie krátke sú kratšie než tento čas. S ubiehajúcim časom a pribúdajúcimi… pokračuj

Aktívne galaktické jadro

Počas uplynulých štyroch rokov astronómovia pozorovali, ako supermasívna čierna diera v strede galaxie SDSS1335+0728 prechádza zo slabej a tichej fázy do jasnej a aktívnej. Bolo to prvýkrát, čo sa takýto prechod pozoroval v reálnom čase. Vedcom to umožňuje nahliadnuť do procesov poháňajúcich aktívne galaktické jadrá… pokračuj

Svetlo čiernu dieru nevytvorí

Čierna diera vytvorená z elektromagnetickej energie – svetla – existuje v teoretickej fyzike už desaťročia ako koncept s názvom kugelblitz. Teoretický fyzik Eduardo Martín-Martínez a jeho kolegovia z Univerzity vo Waterloo v Kanade však v článku v časopise Physical Review Letters tvrdia, že výroba kugelblitzu… pokračuj

Astronomické kalendárium (august 2024)

Ôsmy mesiac v roku, august, bol nazvaný po rímskom cisárovi Augustovi Caesarovi. V súčasnosti pre mnohých znamená koniec letných prázdnin. Astronómovia a nadšenci nočnej oblohy si však ako obvykle prídu na svoje. Nielen nádherná Mliečna cesta a galaxie, ale aj meteorický roj, konjunkcie či okultácia… pokračuj

Vesmírne nukleárne ohrievače

Vedci z univerzity v britskom Leicesteri vyvíjajú vesmírny ohrievač, ktorý využíva teplo vznikajúce počas prirodzeného rádioaktívneho rozpadu izotopov amerícia 241. Jedným z problémov, s ktorými sa musia vysporiadať konštruktéri vesmírnych sond, je zabezpečenie optimálneho tepelného režimu. Pri vesmírnych sondách vysielaných do ďalekých oblastí vesmíru je… pokračuj

Posledné zatmenie Slnka

Zo Slovenska bude 23. júla pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka. Má to však háčik, nie v tomto roku, ale v roku 2093. Takýto typ faktov vo mne vždy vyvolá úctu. Je obdivuhodné, ako máme zvládnutú nebeskú mechaniku. Keď ľuďom poviete, že o mesiac bude pršať, nikto… pokračuj

Geologický život Venuše

Analýza radarových dát z už zaniknutej sondy NASA Magellan odhalila nedávny vulkanizmus na dvoch miestach našej susednej planéty. Venuša zostáva vo verejnom obraze v tieni Marsu. Na Mars čoskoro poletíme, vybudujeme tam kolónie a zachránime sa, keď už to na Zemi bude neúnosné, hlásajú mediálne… pokračuj

Darček od červeného trpaslíka

Z analýz pozorovaní malej chladnej hviezdy Gliese 12 vyplynula prítomnosť planéty zemského typu. Parametrami najviac pripomína Venušu. Na začiatku mája 2024 bola potvrdená existencia 5 662 exoplanét (planét iných hviezd než Slnko) pri 4 169 hviezdach v našej Mliečnej ceste, z nich 896 má viac… pokračuj

Slnečné táboráky

Keď v roku 2020 sonda Európskej vesmírnej agentúry Solar Orbiter robila detailné fotografie našej materskej hviezdy, zachytila záblesky ultrafialového svetla. Úkazy, ktoré dostali názov táborákové ohne, pripomínajú slnečné vzplanutia a výrony hmoty, ale majú v porovnaní s nimi iba milióntinovú alebo miliardtinovú veľkosť. Záblesky študovali… pokračuj