Darček od červeného trpaslíka

Z analýz pozorovaní malej chladnej hviezdy Gliese 12 vyplynula prítomnosť planéty zemského typu. Parametrami najviac pripomína Venušu. Na začiatku mája 2024 bola potvrdená existencia 5 662 exoplanét (planét iných hviezd než Slnko) pri 4 169 hviezdach v našej Mliečnej ceste, z nich 896 má viac… pokračuj

Živé mucholapky

Na Slovensku sa podľa súčasných poznatkov vyskytuje približne 370 druhov vtákov, z toho 228 hniezdiacich. Z nich najpočetnejšie sú spevavce. Zaujímavou skupinou spevavcov je čeľaď muchárovité. Patria do nej druhy, z ktorých mnohé vynikajú nielen pestrým sfarbením, ale aj príjemným spevom. Vo svete doposiaľ opísali… pokračuj

Morský parazit na strome

Pred takmer 100 miliónmi rokov žil druh parazitických červov v bruchách morských živočíchov. Paleontológovia teraz riešia záhadu, ako mohol jeden z týchto parazitov skončiť zakonzervovaný v skamenenej živici stromov. Tím paleontológa Cihanga Lua z Čínskej akadémie vied skúmal jantár z Mjanmarska, v ktorom sa nachádzal… pokračuj

Nebezpečné raky

Rak býval symbolom čistej vody, no v súčasnosti už tento výrok tak celkom neplatí. V potokoch, riekach či stojatých vodách sa okrem pôvodných objavili aj invázne druhy rakov, ktoré sú menej náročné na podmienky prostredia. Na Slovensku žijú tri pôvodné druhy rakov: rak riavový (Austropotamobius… pokračuj

Kĺzanie bez pádu

Fascinácia vodnými hĺbkami môže mať mnoho vysvetlení. Od túžby objavovať cez evolučné a psychologické väzby, ktoré rodených suchozemcov priťahujú pod vodnú hladinu, až po úvahy o prostredí, ktoré nemáme pod kontrolou, no práve to v niektorých ľuďoch vyvoláva väčší pocit bezpečia ako svet nad hladinou.… pokračuj

Drobná rekordérka

Vedci objavili najdlhší dosiaľ známy genóm, až 50-krát dlhší v porovnaní s ľudským. Obrovské prekvapenie v sebe skrývala malá papraďovitá rastlina Tmesipteris oblanceolata. Genóm predchádzajúcej rekordérky, rastliny Paris japonica, obsahuje asi 150 miliárd párov báz a keby sa natiahol, dosiahol by dĺžku viac než 90… pokračuj

Mozog vďaka vaječníkom

Evolučný biológ Mauricio González-Forero z britskej Univerzity v St Andrews uverejnil teóriu, podľa ktorej sa masívny rast ľudského mozgu počas evolučnej histórie mohol začať vtedy, keď sa uvoľnila energia používaná na udržiavanie ovariálnych folikulov. Vedci už navrhli mnoho teórií na vysvetlenie rastu ľudského mozgu v… pokračuj

Miniatúrne laboratórium

Vďaka biočipu sme v súčasnosti schopní analyzovať biochemické reakcie v ľudskom tele. O jeho vývoji a využití v medicíne sme sa rozprávali s Jaroslavom Katrlíkom z Chemického ústavu SAV, v. v. i. Čo je a čo nie je biočip? Biočip je malý kúsok upraveného substrátu,… pokračuj

Voš s morom v ústach

Zo šírenia moru bývajú najčastejšie obviňované potkany a ich blchy, spoluvinníkmi však mohli byť aj vši. Niektoré štúdie naznačujú, že baktéria Yersinia pestis spôsobujúca mor sa počas čiernej smrti v rokoch 1346 až 1353 šírila až príliš rýchlo na to, aby ju roznášali iba potkany… pokračuj

Veľký malý moa

Tím biológov z Harvardovej univerzity v spolupráci s kolegami z Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú inteligenciu a ďalších univerzít zrekonštruoval genóm vyhynutého druhu nelietavého vtáka známeho ako moa malý (Anomalopteryx didiformis). Vedci sekvenovali DNA z fosílnej kosti nájdenej na Južnom ostrove, väčšom a južnejšom z… pokračuj