Staroveká nákaza

V DNA dávneho obyvateľa Lotyšska sa našli stopy najstaršej známej nákazy baktériou čierneho moru. Pri slove mor (hovorovo čierna smrť) prebiehajú ľuďom po chrbte zimomriavky. Ozveny čiernej smrti, ktorá v 14. storočí vyhubila azda polovicu Európanov a opakovane kosila obyvateľov nášho kontinentu do 18. či… pokračuj

Načo nám je nutričné skóre?

Prevencia chronických chorôb si vyžaduje okrem iného aj dodržiavanie zásad zdravej výživy. Aby sa ľudia mohli zodpovedne rozhodovať pri nakupovaní zdravých potravín, potrebujú sa vedieť zorientovať a mať k dispozícii objektívne a zrozumiteľné informácie. Čo im môže pomôcť? Systém Nutri-Score bol vyvinutý práve preto, aby… pokračuj

Zabijaci v ríši rastlín

V bohatej ríši rastlín nájdeme viaceré zaujímavé a pozoruhodné druhy. Mnohé z nich si počas svojho vývoja vytvorili zvláštne spôsoby prežitia. K takýmto druhom patria aj mäsožravé rastliny. Mäsožravé rastliny patria medzi prastarých obyvateľov našej planéty. Najstarší nájdený fosílny nález tejto rastliny má až 45… pokračuj

Jašterica s osudom dinosaurov

Máme začiatok 21. storočia a mnohé súčasné deti poznajú jaštericu len z kníh a televízie. Pritom ešte v polovici minulého storočia patrila jašterica medzi naše najbežnejšie plazy. Keď sme pred niekoľkými desaťročiami v škole čítali povesť o tom, ako boli v stredoveku pri Banskej Štiavnici… pokračuj

Prastará reč krídel

Moderný hmyz dokáže pomocou krídel všestranne komunikovať. Cvrčky môžu škriabať nohou o krídlo alebo trieť dve krídla o seba. Niektoré kobylky bijú krídlami ako kastanetami, iné praskajú tenkými blankami. Mnohé motýlie krídla sa hrajú so svetlom, manipulujú s ním, aby sa skryli pred zrakom ostatných,… pokračuj

(Ne)smrteľné baktérie

Baktérie a vírusy odjakživa ovplyvňovali náš život. V posledných desaťročiach sa vďaka vylepšujúcim sa prístrojom, technológii skúmania, ale aj z dôvodu množiacich sa epidémií dostávajú do centra pozornosti a vieme o nich čoraz viac. O tom, čo skúma mikrobiálna genetika, sme sa zhovárali s mikrobiológom… pokračuj

Jašteričí potápači

Niektoré jašterice rodu Anolis dokážu dýchať pod vodou tak, že na nozdrách zachytia vzduch v bubline. Ponorené navyše dokážu vydržať takmer 20 minút vďaka tomu, že v bubline znovu vdychujú vydýchnutý vzduch. Každý, kto sa stretol s týmito jaštermi, vám môže povedať, že sa potápajú… pokračuj

Neuróny a elektronika

Elektronika inšpirovaná mozgom je predmetom intenzívneho výskumu. Vedci z CNRS a Ecole Normale Supérieure – PSL teoreticky navrhli, ako vyvinúť umelé neuróny, ktoré by ako nervové bunky využívali ióny na prenos informácií. V časopise Science uvádzajú, že zariadenia vyrobené z vrstvy iónov prenášajúcich vodu v… pokračuj

Najstaršia obeť žraloka

Niekde pri juhovýchodnom pobreží Japonska približne pred 3 000 rokmi napadol žralok muža, ktorý pravdepodobne lovil ryby alebo sa potápal za mäkkýšmi, a zabil ho. Druhovia obete potom pravdepodobne preniesli telo bez pravej nohy a ľavej ruky na pevninu, kde ho pochovali. Nová analýza čiastočnej… pokračuj

Cukrami k odhaleniu rakoviny

Nádorové ochorenia sú jedným z najväčších celosvetových zdravotných problémov, pričom každé šieste úmrtie je zapríčinené rakovinou. Pod rakovinou si môžeme predstaviť nekontrolovaný rast buniek, ktoré sa šíria do ďalších častí organizmu. Najbežnejšie typy sú rakovina pľúc, prsníka, prostaty a kolorektálny karcinóm. Kladiete si otázku, aká… pokračuj