Ako vidieť veľký tresk

Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázku skôr či neskôr nájdeme odpoveď. Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Udalosti sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad ako vznikol život… pokračuj

Nová vesmírna záhada

Na obrázku je krásna snímka hmloviny Orión, ktorú zachytil Vesmírny teleskop Jamesa Webba. Hmlovina sa od nás nachádza asi 1 344 svetelných rokov a ide o miesto, kde sa hojne rodia hviezdy. Zároveň sa tam zrodila nová záhada. Ak viete, kam sa pozerať (a máte… pokračuj

Spochybnené magické číslo

Predpokladalo sa, že izotop kyslíka-28 je stabilný vďaka svojim ôsmim protónom a 20 neutrónom – magickým číslam, ktoré sa spájajú s mimoriadnou stabilitou atómových jadier. Prvé pozorovania kyslíka-28 pomocou urýchľovača častíc však odhalili, že je viac prchavý ako trvalý: jeho jadrá sa rozpadnú približne už… pokračuj

Nie je jednotka ako jednotka

Minulý mesiac sme začali rozprávanie o fyzikálnych jednotkách. Keďže miesta bolo málo a zaujímavých jednotiek veľa, tento mesiac v ňom budeme pokračovať. Hovorili sme o jednotke výkonu. Jeden watt je výkon, ktorý do systému dodá za jednu sekundu energiu jeden joule. To znamená, že 10-kilogramové… pokračuj

Agenti na orbite

S čoraz častejšími letmi do vesmíru vzniká potreba zaoberať sa odpadom, ktorý v tomto priestore človek zanecháva. O slovenskej iniciatíve Space scAvengers a jej prístupe k riešeniu narastajúceho problému vesmírneho odpadu, ale aj servisu na obežných dráhach Zeme, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti… pokračuj

Cestovanie v čase

O tom, prečo cestovanie v čase nie je len sci-fi a čo na to hovorí fyzika, porozprával v októbrovej vedeckej cukrárni CVTI SR Samuel Kováčik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Hoci cestovanie v čase považujeme len za sci-fi z kníh a… pokračuj

Vesmírne majáky

Cieľom vedy je prehĺbiť aktuálne poznatky ľudstva, objaviť niečo nové alebo zdokonaliť niečo už známe. Vedci pracujú na svojich projektoch, pričom vopred očakávajú isté výsledky, z ktorých následne budú môcť vyvodiť závery. Niekedy však veľké vedecké objavy prichádzajú nečakane. Jedným z nich bol aj objav… pokračuj

Hádzať vodu za seba

Plávanie je veľmi osobný šport. Hoci prekypuje disciplínami a existujú rôzne štýly plávania, napokon je to vždy len človek verzus voda. Nič na tom nemenia ani pokusy vsunúť medzi človeka a vodu kozmické technológie. Aféra hypermoderných plaveckých úborov, ktorá prepukla a zhasla pred pätnástimi rokmi,… pokračuj

V náručí nanomedicíny

Predpona nano- vyjadrujúca čosi veľmi malé, v metrickom ponímaní miliardtinu metra, si podmaňuje svet všeobecne, náš slovenský nevynímajúc. Za jej spopularizovanie môžu dve sestry – nanoelektronika a nanotechnológia materiálov. Pojem nanotechnológia zaviedol japonský vedec Norio Taniguči v roku 1974 a pojem nanometer laureát Nobelovej ceny… pokračuj

Vesmír nám nedlhuje odpovede

Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli. Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý… pokračuj