Kope vás všetko naokolo? Rámy dverí či elektrospotrebiče? Lepia sa vám vlasy na hrebeň pri česaní? Vstávajú vám vlasy dupkom? Ak to nie je od strachu, máme vinníka. Je ním elektrostatika. Jarné suché a ešte relatívne chladné počasie je na pokusy s ňou ako stvorené.… pokračuj
Keď sa plyn stlačí, ohreje sa – možno to poznáte z dofukovania bicyklovej duše. Keď sa William Thompson, známejší pod menom lord Kelvin, zamyslel nad tým, odkiaľ berie Slnko energiu, objavil sa logický nápad: čo ak sa Slnko jednoducho stláča? Pekný nápad, ale nesedel. Vieme… pokračuj
V predchádzajúcich článkoch tohto miniseriálu sme spomenuli, kto je náš najbližší vesmírny sused a že vďaka súhre gravitácie a odstredivej sily existujú medzi planétami akési parkovacie miesta – Lagrangeove body. Tieto neviditeľné gravitačné pasce však nie sú výsadou obrovských telies. Rovnaký princíp, aký používa Jupiter… pokračuj
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako funguje elektronika? Počuli ste o fyzikálnych veličinách ako odpor, prúd a napätie? Viete, ktoré elektrotechnické súčiastky zaraďujeme medzi základné? Ak ste na poslednú otázku odpovedali rezistor, cievka a kondenzátor, nemýlite sa. No existuje ešte štvrtá elementárna súčiastka s názvom memristor. Výraz memristor pozostáva z dvoch anglických slov:… pokračuj
Doba globálnej komunikačnej siete sa začala nenápadne 29. októbra 1969, keď programátori Bill Duvall a Charley Kline na druhý pokus spustili z počítača na Stanforde príkaz login na počítači na Caltechu. Bity informácie prenášané internetom kódujeme do elektromagnetických signálov. Na každý prenesený bit použijeme rádovo desiatky… pokračuj
Nové meranie polomeru protónu, ktoré uskutočnili vedci v Inštitúte kvantovej optiky Maxa Plancka v Garchingu v Nemecku, bolo natoľko presné, že umožnilo otestovať štandardný model časticovej fyziky opisujúci subatomárne častice a ich interakcie. Teória sa zhodovala s výsledkami tohto experimentu s presnosťou na viac ako desatinu… pokračuj
Fyzika a ďalšie vedné odbory sú postavené na tvorbe predpovedí, ktoré vznikajú na základe výpočtov. Tieto predpovede používame na testovanie, či teórie fungujú správne, no zároveň ich môžeme použiť na predpovede budúcnosti. Napríklad Isaac Newton sformuloval teóriu gravitácie, aby sme mohli rozumieť tomu, ako gravitácia funguje.… pokračuj
Asi ste počuli, že Higgsov bozón sa označuje za božskú časticu. Nie je to síce pravda, ale vraj si to zaslúži, lebo je zdrojom hmotnosti všetkej hmoty. Ani to však nie je pravda, no treba priznať, že táto častica je unikátna hneď v niekoľkých ohľadoch. Po prvé,… pokračuj
Každý počítač počíta. Vykonáva logické operácie na úrovni núl a jednotiek. Ako však počíta ten kvantový? Čokoľvek, čo vieme pomenovať, zapísať či nakresliť, je vyjadriteľné pomocou bitov informácie. Čokoľvek, čo spravíme alebo sa udeje, predstavuje tiež len bity informácie. Informácia je všade a máme čo… pokračuj
Foucaultovo kyvadlo je dodnes obľúbeným exponátom vo vedeckých múzeách a na univerzitách po celom svete. Na Slovensku sa jediné verejnosti prístupné Foucaultovo kyvadlo nachádza od konca minulého roku v pavilóne fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave. Foucaultovo kyvadlo názorne demonštruje rotáciu Zeme aj jej guľatosť.… pokračuj
