Farby noci

Svetelné znečistenie ovplyvňuje jas nočnej oblohy. Keby sme sa vybrali dostatočne ďaleko od centier svetelného smogu, stovky, ba tisícky kilometrov od veľkomiest a ocitli sa uprostred púšte, nočná obloha by ani tam nebola skutočne tmavá. Prečo je to tak? Jazierko v obci Runina Možno ste… pokračuj

Zem ako veľký magnet

Magnetické pole Zeme je nesmierne dôležité pre život na našej planéte. Ochraňuje nás pred rýchlymi nabitými časticami, ktoré k nám prichádzajú zo Slnka a z kozmického priestoru. Na Slovensku zabezpečuje medzinárodný štandard geomagnetického výskumu Geomagnetické observatórium v Hurbanove. V tomto roku si pripomíname 120. výročie… pokračuj

Tenké aerogélové štruktúry

Pod označením aerogél sa skrýva priehľadná tuhá látka tvorená sieťou tuhých častíc s rovnomerne rozloženými pórmi vyplnenými plynom. Aerogél je z fyzikálneho hľadiska veľmi zaujímavý materiál vyznačujúci sa mimoriadne malou hustotou a veľmi nízkou tepelnou vodivosťou. Najbežnejší druh aerogélu na báze oxidu kremičitého obsahuje 99,98… pokračuj

Prečo Slnko nie je zelené?

Čo je príčinou toho, že nikdy neuvidíme objekt rozhorúčený do zelena a ani zelenú hviezdu? V 19. storočí James Clerk Maxwell dokázal, že svetlo je elektromagnetická vlna. Už vtedy bola rýchlosť svetla známa pomerne presne. J. C. Maxwell zhrnul zákony elektriny a magnetizmu do štyroch… pokračuj

Liečivé lúče

Od čiarových kódov v obchodoch cez meranie znečistenia ovzdušia až po kompaktné disky v našich prehrávačoch: laser sa stal takou bežnou súčasťou našich životov, že jeho prítomnosť už dávno nevnímame ako čosi nové, nezvyčajné. Vedci a technici však neustále prichádzajú na nové a lepšie spôsoby… pokračuj

Na magnet stačí volt

Feromagnetizmus vzniká v materiáli, keď sa väčšina elektrónov v jeho atómoch točí rovnakým smerom. Pri nemagnetických materiáloch sú elektróny obvykle spárované tak, aby ich točenie bolo protiľahlé, čím sa zruší magnetické pole. Vedcom z Minnesotskej univerzity (UMN) sa vôbec po prvý raz podarilo využiť elektrinu… pokračuj

Z leta do zimy

Chybná úvaha by mohla viesť k záveru, že za striedanie ročných období môžu zmeny vo vzdialenosti Zeme od Slnka. Rok trvá 365 dní a nejaké drobné, čo súvisí s obehom Zeme okolo Slnka. Dráha však netvorí dokonalý kruh, ale elipsu – začas sme k Slnku… pokračuj

Nie je ľad ako ľad

Poviete si, čo to už môže byť za vedu okolo ľadu. No voda nie je iba taká jednoduchá zlúčenina. Rozdiely medzi skupenstvami (fázami) sú univerzálne, nemusí ísť iba o vodu. Molekuly takmer všetkých látok majú veľkosť desatín nanometra. Tri skupenstvá Pri dostatočne vysokých teplotách sa… pokračuj

Čas na útek

Človek je vrcholom evolúcie, teda – podľa človeka. Z tohto elitárstva možno rýchlo vytriezvieť pri pokuse predstihnúť niečo také jednoduché, ako je obyčajná mucha domáca. Zažil to každý: najprv sa oháňame a po niekoľkých neúspešných pokusoch usúdime, že viac škody páchame na sebe. Potom sa… pokračuj

Naj objavy desaťročia

Zákony fyziky riadia vesmír, Slnko, Zem, dokonca aj naše vlastné životy. Čitatelia časopisu Physics World, ktorí sa regrutujú z teoretickej či aplikovanej fyziky na celom svete alebo pracujú vo vzdelávaní, rozhodli v ankete organizovanej časopisom o poradí najdôležitejších fyzikálnych objavov v období rokov 2010 –… pokračuj