Trikrát o limitoch: Fyzika

Má fyzika svoje limity? Ak si zalistujete v učebniciach, nájdete pár príkladov. Napríklad v stredoch čiernych dier je tzv. singularita, bod s nekonečnou hustotou. Teda možno. Tak sa javí v Einsteinovej teórii. No možno je to niečo iné, napríklad klbko strún poprepletaných dokopy. Je však možné, že sa… pokračuj

Vizualizácia zvuku

Dva z našich základných zmyslov sú sluch a zrak. Vďaka zraku vnímame svetlo a sluchom zachytávame zvuk. Čo keby sme ich však na chvíľu prepojili a pokúsili sa vidieť zvuk pomocou svetla? Tento pokus vám ukáže, ako si jednoducho doma vytvoriť vizualizér zvuku. Videonávod tohto experimentu,… pokračuj

Neskutočne previazaný svet

New York Times 4. mája 1935 – Einstein útočí na kvantovú fyziku. Obrana nebola úplne presvedčivá a viedla k zmrazeniu konfliktu na niekoľko desaťročí… Titulok do istej miery zavádzal a Albert Einstein vraj z toho nebol nadšený. Samotný vedecký článok vyšiel v časopise Physical Review… pokračuj

Vedátor

Tentoraz na naše otázky odpovedá Samuel Kováčik, autor vzdelávacieho projektu Vedátor. Jeho cieľom je prostredníctvom článkov, videí, podcastov či prednášok popularizovať fyziku a vedu všeobecne. Na sociálne siete tvoríte obsah takmer každý deň. Prečo je pre vás dôležitá pravidelnosť a odkiaľ k vám prichádzajú námety? Z troch dôvodov. Po… pokračuj

Magica quantica polarica

Písal sa rok 1001. Husto snežilo a posádka drakaru váhala ako ďalej. Vikinský kráľ nechal priniesť slnečný kameň a určil smer plavby. Nevediac o tom, využil skrytý svet svetla – polarizáciu. Zatiaľ sa nenašli priame dôkazy, že by Vikingovia naozaj používali pri navigácii slnečné kamene.… pokračuj

Záhada troch sviečok

Tri sviečky rôznych výšok umiestnené v uzavretej nádobe zhasínajú v dvoch prípadoch v opačnom poradí – raz od najvyššej po najnižšiu a inokedy naopak. V oboch prípadoch pritom zohráva hlavnú úlohu ten istý plyn. Čo teda spôsobuje rozdiel? Videonávod týchto experimentov, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na webovej stránke video.matfyzjein.sk/experimenty.… pokračuj

Ako behať po vode

Vodomerky sa po hladine prechádzajú vynaliezavou mechanikou. Rhagovelia obesa má na nohách strapcovité vejáre, ktoré sa pri dotyku s vodou rozvinú a pri zdvihnutí sklapnú. Nehýbu nimi svaly – všetko riadia kapilárne sily ako pri štetci, ktorého štetiny sa vo vode poodeľujú a po vytiahnutí sa stiahnu do… pokračuj

Cukríkový vlnostroj

Vlny prenášajú energiu a informácie bez prenosu hmoty. Rozlišujeme mechanické a elektromagnetické vlnenie. Náš vlnostroj demonštruje šírenie mechanických vĺn a je aj chutný. Videonávod tohto experimentu, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na webovej stránke video.matfyzjein.sk/experimenty. Pomôcky Lepiaca páska, drevené špajdle (20 až 100 ks), gumové cukríky (40 až… pokračuj

Bit či nebit – qubit

Či už sa nám to páči, alebo nie, vedecké objavy menia svet. Objavy v kvantovej fyzike nie sú a nebudú výnimkou. UNESCO vyhlásilo tento rok za rok kvantovej vedy, ktorá sa sformulovala pred sto rokmi, a kvantových technológií, ktoré sa formujú dnes. V roku 1620 vyslovil Francis Bacon správnu… pokračuj

O kvarkoch a ich názvoch

Slovo kvark znie, ako by sa volal podľa tvarohu a v angličtine sa vraj rýmuje s bravčovým. Kvarky majú šesť vôní, môžu byť horné, dolné, vrchné, spodné, pôvabné a podivné. Teória popisujúca kvarky sa nazýva kvantová dynamika farieb. Ako k tomu došlo? Slovo kvark vymyslel autor teoretickej predpovede… pokračuj