Čaro slepých uličiek

Koľko neúspešných nápadov pripadá na jeden prevratný vynález? Takúto štatistiku pravdepodobne nikto nezostaví. Pomer však tušíme všetci: neexistuje oblasť techniky, ktorej vývoj by bol len zoznamom triumfov. Ani doprava nie je výnimkou. Do slepých uličiek vedú rôzne cesty. Nápady, ktoré sa nedajú uskutočniť, alebo sa… pokračuj

Pračlovek na ceste z Afriky

Našiel sa druhý najstarší dôkaz odchodu príslušníka rodu Homo z Afriky. Očividne patril k inému druhu ako praľudia z najstaršej známej migrácie. Základný scenár evolúcie človeka, jadro aktuálneho odborného konsenzu v tejto sfére poznania, sa odvíja takto: Prví predstavitelia ľudského rodu Homo sa vyvinuli vo… pokračuj

Na koni po koľajach

Budúce centrá Česka a Slovenska nespájala len kultúrna či jazyková príbuznosť. Prvá konská železnica na európskom kontinente viedla z Prahy do Lánov. Prvá konská železnica v Uhorsku viedla z Bratislavy do Trnavy. Pozostatky našej prvej koňky, ako bola nazývaná, možno nájsť doteraz v niektorých budovách,… pokračuj

Obľúbené cereálie

Podľa novej štúdie ľudia žijúci pozdĺž Dunaja v juhovýchodnej Európe pred približne 11 500 rokmi nikdy nezasadili žiadnu plodinu, ale napriek tomu položili základy pre rozvoj poľnohospodárstva v tomto regióne približne o 3 000 rokov neskôr. Archeologička Emanuela Cristianiová z rímskej univerzity Sapienza a jej… pokračuj

Veže v krajine

Hodnota vodojemov nemusí súvisieť s ich vekom. Sú to totiž pamiatky, ktoré sú, azda s výnimkou železničných vodojemov a rezervoárov vody stredovekých hradov, od svojho postavenia stále funkčné, pravidelne udržiavané a obnovované. Hoci určite nie všetky vodojemy vidno nad zemou, veže, ktoré vidno, dotvárajú reliéf… pokračuj

Mayov nezničilo sucho

Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a… pokračuj

Od legiend k faktom

Analýza sedimentov z jazerného dna preukázala osídlenie Faerských ostrovov pravdepodobne Keltmi z Írska či Škótska už okolo roku 500 nášho letopočtu, stáročia pred nórskymi Vikingmi. Faerské ostrovy, autonómny región Dánska, ležia približne v strede medzi Nórskom, Islandom a Britskými ostrovmi. Ich názov sa prekladá ako… pokračuj

Prví Kelti v Británii

Asi pred 2 900 rokmi bola pri britskom meste Dover pochovaná staršia žena s dvoma jahňatami v lone a kúskom kriedy v ruke. Bola zabitá bodnutiami meča do lebky, zrejme pri obetnom obrade. Neďaleko ležali telá tínedžera, dvoch detí a muža, ktorého kosti boli zviazané… pokračuj

Zárezy na kolese času

Dátumy sú iba prázdne čísla, počúvame často. Z astronomického hľadiska je skutočne jedno, v ktorom bode dráhy Zeme okolo Slnka povieme Teraz! a začneme rátať obehy, ktorými potom meriame ľudské dejiny. Z hľadiska tých dejín to však jedno nikdy nebolo. Vynález kalendára, ktorým človek spojil… pokračuj

Vikingovia na Azorách

Kozmické lúče umožnili presne datovať osadu grónskych Nórov na kanadskom Newfoundlande do roku 1021. Severania pravdepodobne osídlili aj Azory, dokonca stáročia pred Portugalcami. O tom, že grónski Vikingovia z Islandu osídleného Nórmi navštevovali Nový svet (Vinland) na juhovýchodnom pobreží Kanady, hovoria islandské ságy. Potvrdil to… pokračuj