Vedci sa domnievajú, že v juhovýchodnej Ázii objavili zub, ktorý mohol patriť príslušníkovi záhadnej skupiny hominidov, nazývanej denisovania, ktorých DNA radí k blízkym príbuzným neandertálcov. Analýzy štruktúry zubu a zloženia bielkovín naznačujú, že stolička patrila dievčaťu z rodu Homo. Podľa paleoantropológa Fabricea Demetera z Kodanskej… pokračuj
V roku 79 sa na Pompeje zniesli prúdy roztaveného kameňa, popola a plynu, ktoré zmenili malé, ale živé mesto na mauzóleum pokryté sadzami. Vedcom sa podarilo sekvenovať celý genóm muža, ktorý vtedy zahynul, čím získali nové genetické poznatky o obyvateľstve Pompejí. Vedci preskúmali kostry muža… pokračuj
Zlatá smietka tancujúca na melódiu píšťalového organu pomohla vyriešiť starú záhadu, prečo niektoré dychové nástroje porušujú matematický vzorec, ktorý by mal opisovať ich zvuk. V roku 1860 fyzik Hermann von Helmholtz navrhol rovnicu vzťahu medzi vlnovou dĺžkou základného tónu píšťaly (najnižšia frekvencia, pri ktorej rezonuje)… pokračuj
Dve inkské deti určené na rituálne obetovanie pred viac ako 500 rokmi pili upokojujúci odvar. Mladé obete, dievča a chlapec vo veku približne 4 až 8 rokov, pili tekutinu, ktorá ich mala upokojiť či omámiť niekoľko dní alebo týždňov pred tým, ako boli obradne usmrtené… pokračuj
Mnohé spoločnosti pôvodných obyvateľov rôznych častí sveta využívali morské zdroje, konkrétne ustrice, na dlhodobo udržateľnom základe, nie ako európski prišelci. V archeológii a histórii opakovane vystupuje do popredia polemika o povahe prístupu dávnych ľudí k ich životnému prostrediu. Realistická škola hlása, že naši predkovia mali… pokračuj
Múzeá rôzneho typu a zamerania tvoria dôležitú súčasť kultúry a pamäti každého národa. Spravidla sa nachádzajú v samostatných kamenných budovách, halách alebo sú súčasťou interiérov niektorých ústavov či úradov. Občas sa však stáva, že múzeum je inštalované aj v iných priestoroch. Jedno takéto atypické, ale… pokračuj
Nie všetky zložité spoločnosti pôvodných Američanov poznali písmo. No pri niektorých, ktoré ho poznali, prispelo ku koncentrácii moci. Vynález a používanie písma sa takmer univerzálne považujú za jeden z najväčších pokrokov ľudstva, hneď po zrode symbolického myslenia a článkovanej reči. Z veľkých postáv vedy zastávajúcich… pokračuj
Slovensko je hornatá krajina s množstvom vodných tokov najrôznejších veľkostí. Je preto celkom prirodzené, že je aj krajinou s veľkým množstvom mostov. Od dôvtipných moderných konštrukcií až po nenápadné, no o to vzácnejšie pamiatky. Po Slovensku je rozosiatych viac ako 20 000 mostov. Spájajú brehy… pokračuj
Slovom kyáneos označovali starovekí Gréci modrú farbu. Toto slovo prežilo v rôznych podobách až do súčasnosti. Nájdeme ho v chemických, geologických, medicínskych a iných názvoch. Kde všade sa skrýva spolu s ďalšími pôvodnými označeniami modrej farby? Histórii výroby modrých farieb sme sa venovali v hlavnej… pokračuj
Viac ako 450 rokov žili v južnom Grónsku osadníci zo Škandinávie. V čase najväčšieho rozmachu tam približne 3 000 severanov chovalo dobytok, ovce a kozy. Potom zmizli. Ich záhadné zmiznutie v 14. storočí sa pripisuje rôznym príčinám, od klesajúcich teplôt a zlého hospodárenia s pôdou… pokračuj
