Oheň a smiech v hlbinách času

Nové dôkazy potvrdili, že praľudia využívali oheň dávnejšie. A smiech, ktorý máme spoločný s ľudoopmi, zrejme viedol k našej schopnosti jazyka a reči. S ohňom sa nevyhnutne stretávali už dávni predchodcovia druhu Homo sapiens (sapienti), tvoriaceho dnes ľudstvo. Či už išlo o príslušníkov ľudského rodu Homo, ktorý vznikol… pokračuj

Ovocná muška a obezita

Čo majú spoločné človek a ovocná muška? Na prvý pohľad takmer nič. Delí nás viac ako 600 miliónov rokov evolúcie a rozdiel vo veľkosti je priam priepastný. Človek váži desiatky kilogramov, ovocná muška len niekoľko miligramov. Napriek tomu vedci po celom svete využívajú tento drobný… pokračuj

Človek prepisuje správanie sa zvierat

Človek mení planétu bezprecedentným tempom. Nemení len mapy výskytu živočíšnych druhov, ale zasahuje aj do najpružnejšej zložky ich života – ich správania. Ako moderný svet formuje správanie sa živočíchov a prečo sa vytráca jeho pôvodná pestrosť? Pod stratou biodiverzity si väčšina z nás predstaví miznutie druhov… pokračuj

Forma v hmote

Michelangelo Buonarroti považoval sochárstvo za umenie, ktoré oslobodzuje formu uväznenú v kameni. Veril, že socha je v mramore od začiatku obsiahnutá a úlohou sochára je odstrániť všetko nadbytočné. Ľudia oslobodzovali formy z kameňa, dreva či kostí od najstarších čias. Zároveň vytvárali nové formy modelovaním, liatím, zváraním… pokračuj

Imunita, neurodivergencia, poruchy

Až šesť rozličných psychických a neurologických porúch – porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD), poruchy autistického spektra (PAS), bipolárna porucha, depresia, schizofrénia a poruchy spánku – má vo svojom pozadí tri gény: MAD1L1, MRPL2 a HLA-DRB1, ktoré sú spojené aj s imunitnou dysreguláciou. Identifikované gény boli výrazne obohatené o dráhy… pokračuj

Od herbárov k inváznym rastlinám: Botanika v Prírodovednom múzeu SNM

Fotosyntézou rastliny premieňajú slnečné žiarenie, vodu a oxid uhličitý na organické látky, čím zabezpečujú existenciu väčšiny života na Zemi. Vyrábajú kyslík, poskytujú potravu, tvoria základ väčšiny ekosystémov, predstavujú zdroj dreva, papiera, liečiv či energie. Rastú v rozmanitých prostrediach od tropických lesov až po púšte a významne… pokračuj

Fúzia o krok bližšie

V počítačových simuláciách dvoch plánovaných fúznych reaktorov pomohli energetické produkty fúzie nazývané alfa častice rozptýliť drobné turbulencie, víry častíc, ktoré by inak odoberali teplo zo stredu reaktora a znižovali jeho výkon. Výsledok dopĺňa výskumy, ktoré naznačujú, že alfa častice ovplyvnia turbulenciu spôsobmi, ktoré výkon reaktora… pokračuj

Pamäť vesmíru

Čierne diery možno nikdy úplne nezaniknú. Nový výskum slovenských fyzikov naznačuje, že rovnaká sedemrozmerná geometria časopriestoru, ktorá by mohla vysvetliť pôvod hmotnosti častíc, ponúka aj riešenie informačného paradoxu čiernych dier. O svojich výsledkoch nám porozprával Richard Pinčák z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.… pokračuj

O kvantovaní

Na pochopenie kvantových systémov používame obrazy nekvantového sveta. Má to svoje hranice, ale inú možnosť veľmi nemáme. A dôležité je, že je to užitočné. Častice si predstavujeme ako guľôčky, ale súčasne hovoríme, že sú to vlastne vlny. Vieme, že kvantové systémy sa nepohybujú po trajektóriách,… pokračuj

Na vedľajšej koľaji

Pri jazde vlakom sa často stane, že sa na vedľajšej či náprotivnej koľaji míňame s nákladným vlakom. Plne naložená súprava ťažkých vozňov môže bežne vyvolávať dojem neohrabanej, pomalej a zastaranej techniky. V skutočnosti práve v nákladnej železničnej doprave prebieha tichá technologická revolúcia. Batériové lokomotívy schopné uložiť… pokračuj