V súčasnosti ľudstvom zastavané územia pokrývajú len približne 2 až 3 % pevninskej plochy Zeme. Aj po započítaní všetkých oblastí výrazne pozmenených ľudskou činnosťou vrátane poľnohospodárskej pôdy ide iba o približne 15 % povrchu planéty. Vo fiktívnych príbehoch a sci-fi filmoch sa často objavujú planéty úplne pokryté mestskou zástavbou. Hoci ide o čisto imaginárny koncept, výrazne inšpiroval mnohých architektov a urbanistov.
Civilizácia sa neustále posúva vpred a obývané územia – či už na lokálnej, alebo globálnej úrovni – sa priebežne menia a vyvíjajú. Ich podoba sa prispôsobuje praktickým potrebám obyvateľstva a zároveň odráža historické udalosti. Záver minulého tisícročia však priniesol aj menej šťastné obdobie, keď hromadné búranie historických stavieb uvoľňovalo miesto megalomanským betónovým projektom vtedajších režimov.
Fragmentová Obchodná
Pri prechádzke historickým centrom Bratislavy si možno všimnúť zvláštny urbanistický kontrast. Historické stavby sa tam striedajú s modulárnymi betónovými budovami, čo je obzvlášť výrazné na Obchodnej ulici. Miestami sa nečakane objaví nízky trojposchodový dom v štýle veľkých sídliskových panelákov, inde zasa prázdna medzera medzi dvomi budovami – zanedbaná, zarastená náletovou zeleňou.
Tento nesúrodý obraz je pozostatkom veľkého plánu, ktorého cieľom bolo zbúrať väčšinu historického centra a nahradiť ho funkčnou betónovou zástavbou. Zachovať sa mali len najvýznamnejšie domy a pamiatky. Už v roku 1933 bolo schválené kompletné prebudovanie Obchodnej ulice – výstavba nových domov, jej rozšírenie a doplnenie o cestu pre automobilovú dopravu. Realizáciu však zabrzdil nedostatok financií aj fakt, že nie všetky pozemky patrili mestu. Čiastočné naplnenie tejto vízie zanechalo ulicu ako neucelený a miestami chaotický priestor, kde je viditeľné väčšie odsadenie vtedajších novostavieb pôvodne určené na rozšírenie komunikácie.
Univerzitný areál na hradnom kopci
Radikálne zásahy sa plánovali aj na hradnom kopci. Bratislavský hrad, ktorý bol v tom čase len zrúcaninou, sa mal takmer celý zbúrať – zachovaná by zostala iba jedna veža. Podľa projektu talianskych architektov z roku 1941 tam malo vzniknúť rozsiahle univerzitné mesto so širokým schodiskom smerujúcim do centra. Dlhé obytné bloky mali siahať až na opačnú stranu kopca aj pozdĺž nábrežia a v oblasti hradu mali sídliť fakulty rôznych univerzít.
Od roku 1968 sa začala postupná asanácia podhradia známeho ako Vydrica. Mnohé domy boli už predtým v zlom stave, najmä po veľkom požiari v roku 1913. V roku 1969 bola zbúraná aj synagóga na Rybnom námestí, aby uvoľnila miesto výstavbe nového mosta cez Dunaj. Našťastie sa ďalšie plány rozsiahleho búrania historického jadra mesta nenaplnili. Po Vydrici malo nasledovať aj celé okolie dnešného Námestia slobody.
Podobná vízia sa však uskutočnila v oblasti dnešného Jakubovho námestia a autobusovej stanice Nivy. Pôvodná, riedka zástavba domov napojených na historické centrum ustúpila novej mestskej štruktúre, ktorá sa stala základom štvrte fungujúcej dodnes.
Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
