Haló, pane Mamut?! Jsme tady dobře v pravěku? Nezabudnuteľné zvolanie malého Jirku pri prvom kontakte s prehistorickým svetom, ktorý ožil v ikonickom filme režiséra Karla Zemana. Cesta, o ktorej mnohí snívajú, a sen, ktorý sa splní len málokomu. Obdivovaná aj kritizovaná, nepolapiteľná a neopakovateľná – taká je Cesta do praveku. Jej výprava za detskou fantáziou sa začala v roku 1955 a trvá doteraz.
Odvaha a vytrvalosť. Nadanie a pracovitosť. Šikovnosť a schopnosť robiť kompromisy. Kto vie, ktorá z týchto vlastností najviac pomohla K. Zemanovi fantazírovať v čase raného socializmu. Bolo po druhej svetovej vojne a Československo zasiahla prvá vlna boľševizácie. Západ bol nepriateľ. Vlastne všetko západné bolo stigmatizované – dokonca aj filmový žáner science-fiction. Ale fantázia nemá pána. Je vlastná a slobodne daná každému bez rozdielu. Povznáša ľudského ducha a povzbudzuje nás k objavovaniu nemožného za horizontom poznania.
Tvorivú silu fantázie a jej nezastupiteľné miesto predovšetkým v živote dieťaťa a mladého človeka citlivo vnímal aj K. Zeman. Západné sci-fi bolo v zoštátnenej československej kinematografii takmer politickým tabu. A predsa sa našiel kacír, ktorý prepašoval do socialistickej spoločnosti svoje očarenie literárneho proroka Jula Gabriela Verna a priekopníka kinematografie Marie Georgea Jeana Mélièsa. K. Zeman si postupne vybudoval vlastné útočisko, v ktorom naplno rozvinul svoj talent, a science-fiction šikovne ukryl pod politicky akceptovateľnú tvorbu vedecko-náučných filmov pre deti. Jeho taktika umožnila vznik unikátnych filmových diel, akými sú Cesta do praveku (1955), Vynález skazy (1958) alebo Barón Prášil (1961).
Veľa vecí bolo inak…
Najstaršia dochovaná zmienka o filmovom projekte Pravěk pochádza z konca roku 1948, keď filmové štúdio v Gottwaldove, súčasnom Zlíne, požiadalo o 40-tisíc korún československých (Kčs) na realizáciu prvého experimentu. Československý štátny film žiadosti vyhovel, a tak v druhej polovici roku 1949 prebehla príprava figúrok a nakrútila sa skúšobná snímka.
Kvalita filmu je neuveriteľná vzhľadom na obdobie, kedy vznikol.
Steven Spielberg o filme Karla Zemana Cesta do praveku
V rovnakom čase zverejnil časopis Kino správu, že režisér K. Zeman a profesor Josef Augusta pripravujú film o praveku našej Zeme. Nasledovalo obdobie štyroch rokov, počas ktorých sa pôvodná predstava filmu neustále menila. V roku 1952 sa uvažovalo o dvoch celovečerných tituloch: verneovskom filme Výlet do vesmíru a populárno-vedeckom trikovom filme Cesta života, ktoré mali na seba dejovo nadväzovať. Dopadlo to inak. Vznikajúci scenár Cesty do praveku nakoniec pohltil oba uvedené koncepty a zásadne sa zmenil v úvode a na konci. V auguste 1952 schválili rozpočet vo výške 1,63 milióna Kčs a po prípravnej fáze sa 28. februára 1953 začalo nakrúcať.
Pôvodne mali detskí hrdinovia letieť vesmírnou raketou na inú planétu, na ktorej prebiehal vývoj života podobný našej Zemi. Z mnohých dôvodov sa táto predstava ukázala nerealizovateľná. Koncept skameneliny a živého trilobita, ktorým sa film, tak ako ho poznáme, začína a končí, vznikol až počas nakrúcania. Retušovalo sa aj menej uhladené, spontánnejšie správanie malých chlapcov. Scenár neustále dozrieval a jeho finálna verzia nebola úplne ujasnená ani po roku od začiatku prác.
Celý článok nájdete v časopise Quark 10/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saAutor článku: Martin Kundrát
univerzitný profesor
vedúci Centra integratívnej paleobiológie TIP UPJŠ v Košiciach
