Cesta do stredu Zeme

Rekordný vrt do hĺbky jedenásť kilometrov pod dno oceánu má zabezpečiť odhalenie tajomstiev o rôznych javoch v zemskej kôre a plášti.

Čína dosahuje v mnohých inžinierskych a vedeckých disciplínach výsledky, ktoré možno označiť prívlastkami s predponou naj. Loď s názvom Meng Xiang s vrtnou súpravou bude skúmať hlboké dno oceánov a má významne posunúť naše poznanie vnútrajška Zeme. Tento ambiciózny projekt bude spočívať v prvej fáze v uskutočnení vrtu do hĺbky 11 kilometrov pod dno oceánu. Hlavným cieľom bude prevŕtanie sa do zemského plášťa a získanie vzoriek z tzv. Mohorovičićovej diskontinuity prezývanej Moho.

Loď uviedli do prevádzky v novembri 2024 a reprezentuje významný skok v technológii prieskumu veľmi hlbokých morí. Výskumné plavidlo má dĺžku približne 180 metrov, jeho výtlak je 42 660 ton. Ide o prvú špeciálnu loď na vŕtanie v oceáne aj za rozbúreného mora a silných vetrov vrátane tajfúnov 12. stupňa, postavenú v Číne. Loď môže pracovať na mori až 120 dní bez dopĺňania zásob. Disponuje špičkovými vŕtacími súpravami, ktoré umožňujú používať rôzne spôsoby vŕtania vrátane jadrového, pričom jadro vŕtaného otvoru ostáva neporušené. Ako prvá na svete disponuje loď hydraulickým vŕtacím systémom na prieskum nálezísk plynu a ropy. Navyše má automatizovaný systém na uskladňovanie vzoriek jadra a deväť špičkových laboratórií na online výskum v oblasti geológie, geochémie, mikrobiológie a vedy o oceáne.

Tajomstvá v hĺbke

Pokiaľ ide o vedecké ciele, najdôležitejším je preniknúť cez zemskú kôru a dostať sa k Moho vrstve, ktorá je kritickým rozhraním medzi kôrou a pod ním ležiacim plášťom. Toto úsilie má mimoriadny potenciál na odhalenie tajomstiev o rôznych javoch v zemskej kôre, ako sú tektonika zemských platní a sily spôsobujúce posun kontinentov alebo evolúciu kôry pod oceánom. Vedci dúfajú, že získajú prehľad o zložení a vlastnostiach rôznych vrstiev oceánu či o fyzikálnom a chemickom zložení v hlbokej kôre a prechodovej zóne s plášťom, o ktorých zatiaľ neexistujú údaje. Navyše môžu vzorky jadra z veľkej hĺbky poskytnú indície o klíme v staroveku aj o evolúcii života na Zemi.

Autor článku: RADOMÍR MLÝNEK