Chladič mozgu

Zívame všetci. Okrem ľudí všetky cicavce, dokonca aj plazy a vtáky. Je zívanie prejavom nudy, únavy, nedostatku spánku či kyslíka?

Priemerné zazívanie trvá asi šesť sekúnd. Ide o nervovo-svalovú postupnosť, ktorá musí prebehnúť celá – neexistuje polovičné zívanie, rýchlejšie ani pomalšie. Počas zívania doň zapájame celé spektrum svalov od hlavových cez krčné, svaly pleca až po bránicu, niektorí dokonca tvrdia, že pri skutočne hlbokom zívaní aj končeky prstov. Mení sa pri ňom pH krvi a v organizme sa znižuje hladina toxínov. Zívanie pomáha odstraňovať škodliviny v pečeni, stimuluje produkciu sĺz, ktoré premývajú unavené a suché oči.
Samotné zívanie je oveľa zložitejší fenomén, ako sa na prvý pohľad zdá. Ani jeden vedec by vám v súčasnosti nedal jednoznačnú odpoveď na otázku, čo je jedinou príčinou zívania. No nenájde sa ani odborník, ktorý by sa podpísal pod teóriu, že zívaním si len doplňujeme kyslík v mozgu. Skutočnosť, že pri športe, keď potrebujeme kyslík najväčšmi, málokedy zívame, ako aj pokusy v miestnostiach s rôznymi koncentráciami kyslíka a oxidu uhličitého, ktoré ukázali, že frekvencia zívania s týmito hodnotami nesúvisí, urobila z tejto jednostrannej teórie mýtus.
Podľa najnovších výskumov je za zívanie zodpovedný mozog, ktorý ideálne funguje len pri určitých teplotných podmienkach. Veľký stres, únava či vyčerpanie mierne zvyšujú teplotu mozgu a súčasne sa spomaľujú reflexy a myslenie. Zívanie prinesie do pľúc viac kyslíka a na chvíľu sa zvýši tep a prúdenie krvi. Kyslík potom smeruje do mozgu a znižuje jeho teplotu, zároveň sa môže zvýšiť jeho výkon.
Na zívanie, a teda aj na ochladzovanie mozgu, má vplyv teplota vzduchu v prostredí. Keďže v lete by nám vdýchnutie teplého vzduchu pri chladení mozgu veľmi nepomohlo, častejšie zívame v zime, keď je vonkajší vzduch chladnejší. To však ešte neznamená, že telo si určite začne zívaním ochladzovať mozog v chladnom počasí.
Keď čítate tento článok a zívate, ešte to nemusí automaticky znamenať, že vás nudí. Zívanie je podľa vedcov prejavom empatie, a tak je bežné zívanie už aj vtedy, keď o ňom čítate. Ba čo viac – keď si zívnete, z tela sa vyplavia toxíny, prekrvia sa mozgové bunky a zaplavia vás hormóny šťastia – endorfíny. Takto sa váš mozog pripraví na väčší výkon a sústredenosť.

R
Foto Fotky&Foto

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 5/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.