Číslo päť už pracuje?

Podľa predpovede 5in5 spoločnosti IBM poľnohospodári a odborníci na potravinárstvo dokážu do piatich rokov pomocou umelej inteligencie zistiť, či sa v jedle, ktoré kontrolujú alebo predávajú, nachádzajú nebezpečné látky. V akých ďalších oblastiach sa uplatňuje umelá inteligencia?

Umelá inteligencia pomáha výskumníkom aj pri hľadaní liekov proti rakovine.

V americkom filme Číslo 5 žije unikne robot zhodou viacerých náhod a okolností z prísne stráženého objektu a zásah blesku spôsobí, že odrazu dostane vlastný  rozum. Práve zábavné scénky z tohto filmu mi občas napadnú, keď sa v médiách objavia strašidelné predpovede o tom, ako umelá inteligencia ovládne svet.
Už teraz môžeme povedať, že využitie prvkov umelej inteligencie v jednotlivých priemyselných odvetviach pribúda a je čoraz pestrejšie. V mnohých prípadoch ho azda najlepšie reprezentuje slovné spojenie – fantázii sa medze nekladú.

Chatboty okolo nás
Zrejme každý z nás sa už stretol v online prostredí s chatbotmi, ktoré rýchlo a presne vedia odpovedať na jednoduchšie a v niektorých prípadoch aj zložitejšie otázky zákazníkov. V IBM sme ich dodali zákazníkom z rôznych odvetví, napríklad v zdravotníctve, telekomunikáciách, ale aj v automobilovom priemysle či vo finančnom sektore.
Virtuálny agent (tzv. chatbot) Andelín je napríklad zdravotnícko-sociálny robot, ktorý poradí v rôznych životných situáciách a odpovedá na otázky pacientom po mŕtvici aj ich rodinným príslušníkom.
Telekomunikačný asistent Tobi dokáže pomôcť s obnovou hesla a dohľadaním PIN a PUK kódov. Kognitívno-konverzačné riešenia umožňujú v krátkom čase zostaviť, testovať a implementovať virtuálneho agenta na zasielanie správ v rôznych mobilných zariadeniach či platformách, ako je napríklad Slack.
V bankovníctve poskytuje rady a ponuky pomocou zistených poznatkov z konverzácie so zákazníkom dialógový virtuálny agent. Ten vie na základe správania sa zákazníka, jeho interakcií, predpokladaných životných situácií a finančných podmienok poskytnúť aj prediktívne informácie a sklony človeka. Banky, ktoré sú schopné predložiť cielenejšie ponuky, zaznamenávajú výrazné zlepšenie v miere odozvy, čo vedie napríklad k zvýšeniu priemerných zostatkov vkladov. Taktiež interakcie, ktoré klienti bánk vnímajú ako užitočné a prospešné, často pomáhajú znižovať ich nespokojnosť so službami svojich bankových domov práve vďaka lepšiemu pochopeniu ich potrieb.

Vývoj liekov na rakovinu
Zaujímavým príkladom je aj využitie umelej inteligencie v prospech ľudí v zdravotníctve. Spoločnosť IBM vyvinula tri nástroje umelej inteligencie, ktoré by mohli pomôcť lekárskym výskumníkom bojovať proti rakovine.
Teraz sa spoločnosť rozhodla vytvoriť všetky tri nástroje ako open source, čo znamená, že vedci ich budú môcť použiť vo svojom výskume, kedykoľvek budú chcieť. Nástroje sú navrhnuté tak, aby zefektívnili proces vývoja liekov na rakovinu a pomohli vedcom zostať na vrchole novopublikovaného výskumu – takže ak sa ukážu ako užitočné, mohlo by to znamenať ďalšie rozšírenie možností liečby rakoviny vo vyššom objeme a rýchlejšie ako predtým.

Prenosné senzory napojené na umelú inteligenciu budú schopné v blízkej budúcnosti v priebehu pár sekúnd zistiť prítomnosť patogénnych látok v potravinách.

Vývoj jedného lieku na zvládanie rakoviny môže stáť milióny dolárov. Tieto finančné obmedzenia môžu oddialiť alebo zničiť náš potenciál na vývoj nových liekov a terapií. Prvý projekt s názvom PaccMann (pozor, nezamieňať ho s populárnou počítačovou hrou Pac-Man) je opísaný ako predikcia citlivosti protirakovinových zlúčenín na neurónové siete založené na multimodálnej pozornosti. Algoritmus PaccMann má za úlohu automaticky analyzovať chemické zlúčeniny a predpovedať, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou bojovať proti kmeňom rakoviny, čo by mohlo tento proces potenciálne zefektívniť.
Algoritmus ML (machine learning) využíva údaje o génovej expresii, ako aj o molekulárnych štruktúrach chemických zlúčenín. Včasnou identifikáciou potenciálnych protirakovinových zlúčenín tak opäť môže znížiť náklady spojené s vývojom liekov.
Veľmi zaujímavou oblasťou, v ktorej očakávame v blízkej budúcnosti širšie využitie umelej inteligencie, je digitálna terapia. Práve tá totiž môže v mnohom pomáhať účinnému poskytovaniu behaviorálnej terapie a môže byť zásadným doplnkom farmakoterapie. Kombinácia umelej inteligencie a senzorových technológií môže rozšíriť v súčasnosti existujúce formy terapie v prospech pacientov. Akumulované dáta pacientov v tomto prípade umožňujú vytváranie individualizovaných riešení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj lepšie výsledky liečby pri nižších nákladoch. Digitálna terapia sa tak stáva užitočným doplnkom štandardnej zdravotnej starostlivosti a prináša so sebou nové obchodné modely, ktoré sa sústreďujú na poradenstvo prispôsobené pacientovi.

Obrázky v poľnohospodárstve
Ďalšou zaujímavou oblasťou, v ktorej rastie využitie umelej inteligencie, je poľnohospodárstvo. Predstavte si aplikáciu, ktorá dokáže v reálnom čase sprostredkovať informácie o vašej farme, vinohrade či ovocnom sade a včas vás informuje o napadnutí škodcami a chorobami. Pomocou tzv. rozpoznávania obrázkov – image recognition, rozpoznávania procesov na obrázkoch – image processing a klasifikácie obrázkov – image classification môžete získanú obrazovú informáciu z dronov či kamier analyzovať, vyhodnotiť a odoslať na koncové zariadenie. Týmto zariadením môže byť napríklad mobil či tablet a efektívne, na základe výsledkov analýzy, môžete v predstihu prijať opatrenia potrebné na predchádzanie škodám na úrode alebo sa vyvarovať stratám v živočíšnej výrobe.
Veľmi atraktívnym inovatívnym riešením v živočíšnej výrobe využívajúcim rozpoznávanie obrázkov a procesov je napríklad náhrada za fyzické váženie zvierat, ktoré je v mnohých prípadoch pre zvieratá veľmi stresujúce a vedie k úbytkom na hmotnosti. Takéto váženie zvierat využívajúce riešenia umelej inteligencie zároveň dokáže efektívne šetriť potrebné zdroje a čas.

Na váženie hospodárskych zvierat bude čoskoro stačiť len smartfón.

S mobilom na nebezpečné látky
Poľnohospodári spolu s odborníkmi na potravinárstvo a pracovníkmi predajní potravín či miliardami domácich kuchárok a kuchárov po celom svete dostanú čoskoro významného pomocníka. Podľa predpovede budú vedieť do piatich rokov ľahko zistiť, či sa v jedle, ktoré majú skontrolovať, predávajú alebo si ho pripravujú vo svojej kuchyni, nachádzajú nebezpečné kontaminované látky. Budú na to potrebovať iba mobilný telefón či potravinársky pult s citlivými senzormi umelej inteligencie.
Vedeckí pracovníci spoločnosti IBM už teraz vytvárajú silné prenosné senzory napojené na umelú inteligenciu, ktoré sú schopné zistiť výskyt patogénnych látok v potravinách. Tieto senzory by mohli významne urýchliť výsledky testov na patogény z dní na sekundy, a tak poskytnú kedykoľvek potrebné informácie, či sa v danom jedle nachádzajú napríklad škodlivé baktérie E.coli alebo salmonela ešte predtým, ako dôjde k ich požitiu a vypuknutiu chorôb, ktoré spôsobujú. V mojom prípade tak určite platí, že v nasledujúcich rokoch sa budem asi čoraz častejšie dostávať do situácií, keď si spomeniem na film Číslo 5 žije a budú to zážitky či stretnutia, pred ktorými vôbec nemám obavy! Skôr naopak, možno sa v budúcnosti budem pýtať svojich kolegov a spolupracovníkov, či už pracuje aj robot, ktorý nám pripraví a prinesie kávu alebo poskytne presné informácie potrebné na riešenie nejakého problému.

Július Oboril
Cognitive Process
Transformation Leader
IBM Slovensko
Foto IBM a Pixabay

 

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre