V hlavnej téme marcového vydania časopisu Quark sa Richard Pinčák a Pavol Bobík z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., venujú otázke podstaty hmoty a skúmajú, či jej základné vlastnosti môže ovplyvňovať geometria časopriestoru.
Teoretická fyzika: Cesta za podstatou hmoty
Otázka stará takmer ako ľudstvo samo: z čoho sa skladá okolitý svet? Z čoho sme my sami a všetko okolo nás? V súčasnosti by väčšina fyzikov odpovedala, že svet tvoria základné častice, ktoré opisuje tzv. štandardný model fyziky častíc. To, čo si už desaťročia myslíme, je, že svet tvorí niekoľko kvantových polí prestupujúcich celý vesmír, ktoré existujú v každom bode priestoru.
Častica v tomto obraze nie je samostatný objekt, ale krátkodobé rozvlnenie takéhoto poľa podobne ako vlna na hladine mora. Tieto lokálne rozvlnenia sú častice štandardného modelu. A možno sa teraz pýtate: čo to vlastne znamená? Ako sme na to prišli? A je to už úplný a presný obraz? Poďme sa na to pozrieť.
Celý príbeh sa začal pred dva a pol tisíc rokmi v starovekom Grécku, kde sa zrodila predstava, že svet sa skladá z malých, ďalej nedeliteľných objektov, atómov. Aj keď táto predstava ustúpila na dvetisíc rokov do úzadia, nakoniec sa ukázala ako veľmi užitočná na opis sveta okolo nás.
Postupne, v priebehu storočí, sme sa blížili k presnejším opisom. Na prelome 19. a 20. storočia sme v prvom priblížení skončili pri predstave rôznych druhov atómov usporiadaných v periodickej tabuľke – sto základných stavebných kociek sveta od vodíka až po rádioaktívne prvky.
Ďalej sme sa približovali a sériou objavov sa ukázalo, že atóm má svoju štruktúru a skladá sa z menších častíc. Správanie týchto častíc v prvých desaťročiach minulého storočia postupne uchopila kvantová mechanika. Obraz sveta spresnila predstavou, že častice v atómoch nemajú ľubovoľnú energiu, správajú sa aj ako vlny a pri opise ich správania dokážeme predpovedať len pravdepodobnosti výsledkov meraní, nie jednotlivé udalosti.
Príroda: Oči, ktoré nevidia
Výskyt očných škvŕn, teda pigmentových škvŕn imitujúcich skutočné oči, je v živočíšnej ríši pomerne častý. Aké sú však príčiny ich vzniku? O vysvetlenie sa snažia dve základné hypotézy.
Rozhovor: Mikrosvet v nás
Populárny seriál Bol raz jeden život nás kedysi pomocou príbehov hravo učil, ako funguje ľudské telo. Lenke Belicovej svet buniek očaril natoľko, že sa jeho skúmaniu venuje ako bunková biologička na Aarhuskej univerzite v Dánsku.
Technické stavby: Príbytky poznania
Knižnica nie je len nejaký sklad kníh. Je to inštitúcia predstavujúca reálnu moc, ktorá prežila požiare, vojny aj úpadky celých ríš: moc poznania.
Ciciaková tlačiareň, Kotol lávy s atmosférou, Galaxia žiari antihmotou, Hobitov vyhubilo sucho, Včelí turisti a miestna kultúra, Obyčajné nosy v ľadovej dobe, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v marcovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v marcovom čísle časopisu Quark
Umelá inteligencia: Skryté predsudky
Je v našom záujme, aby z umelej inteligencie mali úžitok všetci bez rozdielu pohlavia, veku či farby pleti. Texty a obrázky generované AI však môžu obsahovať kultúrne a spoločenské stereotypy. Ako je to možné?
Žijem vedu: Cesta mikroplastov v oceáne
Znečistenie morských ekosystémov mikroplastmi je závažným problémom. Prenos mikroplastov medzi skupinami organizmov je však pomerne málo študovaný. Chýbajú tiež informácie o vplyve mikroplastov na zdravie organizmov a na ich mikrobióm.
Kvantový svet: Nula, jeden, kvantum
Každý počítač počíta. Vykonáva logické operácie na úrovni núl a jednotiek. Ako však počíta ten kvantový?
Veda v umení: Na počiatku bol príbeh
Príbeh nemusí byť iba o vede; môže byť sám vedou. Príbehy poskytujú vede zrozumiteľné modely príčin a následkov a veda premieňa imagináciu rozprávačov na overiteľné hypotézy.
Klimatická zmena: Zem a my
Už vieme, že Zem je dynamické planetárne teleso, aktívny svet riadiaci sa zákonitosťami aj opakujúcimi sa cyklami. Napriek výskumu však zostávajú otázky, na ktoré zatiaľ nepoznáme odpoveď.
Doprava: Babylon na kolesách
Značky automobilov pôvodne symbolizovali hrdosť svojich tvorcov. Postupne ako rástla sila marketingu, začali pribúdať ďalšie motívy a výsledkom je súčasný babylon na cestách.
Veda v múzeu: Život ukrytý v kameni
Mamuty, praveké tulene či drobné organizmy spred miliónov rokov v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea nielen odpočívajú, ale pod rukami špecialistov doslova ožívajú.
Vedeckí influenceri: Slovinsky.art
Astrofotograf a popularizátor vedy Tomáš Slovinský sa na sociálnych sieťach delí o svoje jedinečné zábery nočnej oblohy zo sveta aj zo Slovenska.
Fyzika: Vidieť rotáciu Zeme
Foucaultovo kyvadlo názorne demonštruje rotáciu Zeme aj jej guľatosť. Na Slovensku sa jediné verejnosti prístupné Foucaultovo kyvadlo nachádza v pavilóne fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Geotechnika: Baktérie získavajú kovy
Mikroskopické baktérie by si len málokto spájal so získavaním kovov. Napriek tomu dokážu v extrémnych podmienkach uvoľňovať meď či antimón z minerálov bez potreby vysokých teplôt.
Paleoantropológia: Trojaké dedičstvo
V kameňolome neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu sa nedávno našli fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť na rôznych predajných miestach od 1. marca 2026, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
