Dôvera v hlas robota

Akým hlasom by mal rozprávať robot, aby jeho príkazy a rady boli pre nás dôveryhodnejšie?

Na riešení takejto úlohy spolupracujú študenti Fakulty informatiky a informačných technológií STU. Vytvorili počítačovú hru, v ktorej sa hráč podvedome rozhoduje iba podľa vlastných sympatií k hlasu niektorého z radcov.

Ako sa rozhodujeme

Cieľom hry je zistiť, aké charakteristiky by mal mať hlas robotov, dronov či komunikačných systémov, aby sa s ním ľudia vedeli stotožniť, dôverovať mu a poslúchnuť jeho rady. Boli sme nadšení z toho nápadu, pretože dôvera ľudí v umelú inteligenciu je téma, ktorá nás ako informatikov zaujíma, vysvetľuje  Eduard Kuric z FIIT STU, ktorý tím viedol.

Podľa neho má táto oblasť veľký dosah na budúci rozvoj inteligentných technológií v praxi. Navyše, samotné zadanie bolo jedinečné. Išlo o úplne opačný postup, aký sa bežne používa pri vývoji hier, rôznych aplikácií či webov. Museli sme odbúrať čokoľvek, čo by mohlo ovplyvňovať hráča pri rozhodovaní. Rôzne vizuálne stvárnenie avatarov môže u hráča vyvolať sympatie (emócie). Avatari nesmeli mať rôzne farby, tvary, ani vlastné mená, riešili sme aj ich umiestnenie na obrazovke, pretože aj to môže ovplyvniť preferenciu. Ich rady museli byť úplne rovnocenné. V priebehu hry sa pritom musí hráč na základe ich rád rozhodnúť minimálne 25-ráz, dodáva E. Kuric.

Slováci v medzinárodnom tíme

Projekt spojil študentov a výskumníkov na Slovensku, ale aj v USA a v Argentíne. Tím pod vedením docenta Štefana Beňuša z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre spolu s partnermi zo zahraničia (Univerzita v Buenos Aires, Columbia University v New Yorku) získal grant na tento výskum z americkej vládnej agentúry Air Force Office for Scientific Research.

Informatici zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave mali za úlohu vyvinúť hru, v ktorej by sa minimalizoval vplyv iných faktorov ako hlasu radcov – avatarov na rozhodovanie hráčov. Zadanie bolo podľa jednej zo študentiek tímu Zorky Moravčíkovej náročné. Popri mnohých požiadavkách nesmeli v žiadnom prípade zabudnúť  na to, aby mal hráč z hrania zážitok. Vytvorili dobrodružnú hru, pri ktorej hráča baví najmä to, že ovplyvňuje a vytvára dej. Robí to aj vďaka tomu, že sa v priebehu hry učí. V tomto prípade však museli ísť trochu proti princípom podobného typu hier. Hráč sa totižto nemôže učiť na základe predošlých rozhodnutí, nijakú radu avatara si nesmie spojiť s konkrétnym radcom, aby to neovplyvnilo jeho ďalšie rozhodovanie. Popri tom bolo potrebné vytvoriť systém, ktorý na pozadí hry zbiera informácie týkajúce sa dôvery hráča v avatarov, hovorí Z. Moravčíková. V tíme pracovala s Danielou Hajdu, Lukášom Martákom, Alešom Mäsiarom, Lukášom Miškovským a Filipom Šandorom.

Najslávnejší Harry ako vzor

Pri tvorbe hry sa študenti inšpirovali Harrym Potterom. Aj v hre TraSpi je hlavnou postavou mladý študent čarodejníckej školy. V ére moderných technológií žijú čarodejníci na okraji spoločnosti, pretože ich aura ruší elektronické zariadenia.

Mladý čarodejník pokračuje vo výskume rodičov a vyvíja rušičku aury. Počas hry hráčovi pomáhajú dvaja pomocníci – avatari, ktorí mu radia pri rozhodnutiach a predstavujú umelú inteligenciu. Hráč na začiatku odpovie na niekoľko otázok, čím sa získa základná vzorka hlasu na neskoršie prispôsobovanie sa avatarov. Hru hráč ovláda hlasom, takže avatari sa jeho reči prispôsobujú aj počas hry. Model na prispôsobovanie hlasu vyvíja partnerský tím z oddelenia analýzy a syntézy reči Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Hra je dostupná v slovenčine, ale je možné jazyk vymeniť napríklad za angličtinu, španielčinu aj iné jazyky. Zatiaľ mali študenti FIIT STU vytvoriť avatarov, ktorých reč sa líši len hlasitosťou a rýchlosťou. Keby výskum pokračoval, je možné pridať ďalšie charakteristiky hlasu radcov.

Testovanie a využitie

Samotné testovanie hry bude prebiehať na Slovensku a pravdepodobne aj na univerzitách v Argentíne a v USA. Pri testovaní na FIIT STU plánuje tím využiť nové Výskumné centrum používateľského zážitku UXI (User eXperience and Interaction). Laboratórium vybudovala Slovenská technická univerzita v rámci projektov Univerzitného vedeckého parku Science city Bratislava. Výskumné centrum zahŕňa dve pracoviská vybavené senzormi sledovania pohľadu (eyetracking), hĺbkovými kamerami na záznam emócií a senzormi, ako EEG na monitorovanie synaptických potenciálov nervových buniek mozgu, EKG a ďalšími senzormi. Výsledky tohto základného výskumu informatici využijú pri ďalších projektoch – najmä pri dizajnovaní smart aplikácií, ktoré hlasovo komunikujú s používateľom, alebo pri kalibrácii dôveryhodnosti automatických a robotických systémov, ktoré spolupracujú s ľuďmi pri riešení úloh.

STU

Komentáre