V mnohých častiach sveta vyrastajú v ostatných rokoch celodrevené budovy, resp. budovy, v ktorých je drevo prevažujúcim nosným stavebným materiálom. Stavitelia sa už vysporiadali s predsudkom, že drevená stavba môže zhorieť ako fakľa.
Obyvatelia sídlisk v našich mestách z éry socializmu hovoria, že bývajú v betónovej džungli. Je to výstižné prirovnanie, pretože základným stavebným materiálom sídliskových panelákov bol betón (presnejšie armovaný betón, ľudovo železobetón). Menšie stavby, napríklad rodinné domy, sa naďalej stavajú z klasických či moderných tehál. Betón, oceľ a tehly sú teda základnými konštrukčnými materiálmi v stavebníctve. Existuje však ešte jeden tradičný a už v dávnej minulosti hojne používaný stavebný materiál – drevo.
Domy, kostoly a oheň
V našich končinách sa v minulosti drevo používalo najmä na stavbu rodinných domov a kostolov. V súčasnosti sú mnohé tieto drevené stavby príkladom ľudovej architektúry minulých dôb i turistickou atrakciou. Ide napríklad o zrubové drevenice v Čičmanoch či kostolíky na východnom Slovensku. Aj v súčasnosti sa u nás drevo používa pri výstavbe menších objektov – napríklad chát –, ale väčšie, viacposchodové stavby, postavené temer výhradne z dreva, u nás zrejme nenájdeme. Jedným z dôvodov je zrejme aj to, že drevo je na rozdiel od betónu či ocele horľavý materiál. Pri sebe blízko stojace drevené domy boli hlavnou príčinou najničivejšieho požiaru na území Slovenska, ktorý 17. júla 1931 zničil takmer celú dedinu Važec – zhorelo tam 461 domov a bez prístrešia ostalo na 2 000 ľudí.
Drevo ako dominantný stavebný materiál bolo aj hlavnou príčinou katastrofálneho rozšírenia požiarov v Londýne (v roku 1666) i v americkom Chicagu (v októbri 1981). Horľavosť dreva i jeho relatívne nízka pevnosť na dlhú dobu akoby utvrdili architektov a statikov, že tento prírodný materiál nie je vhodný konštrukčný materiál na stavbu vysokých domov, či dokonca mrakodrapov.
Protipožiarna odolnosť
V mnohých častiach sveta vyrastajú v ostatných rokoch celodrevené budovy, resp. budovy, v ktorých je drevo prevažujúcim nosným stavebným materiálom i materiálom priečelia. Ako sa teda stavitelia vysporiadali s predsudkom, že drevená stavba môže zhorieť ako fakľa? Doktor M. Ramage z Centra pre inovatívne prírodné materiály tvrdí, že treba zmeniť vnímanie verejnosti o tom, ako vlastne drevo horí. Ide tu napríklad o skutočnosť, známu všetkým, ktorí si na prírodnom ohnisku opekajú mäso či slaninu. Na smiech by im bol každý, kto by chcel oheň zakladať tak, že by sa snažil zapáliť hrubý klát.
Podobne aj hrubé drevené nosné prvky je pomerne ťažké zapáliť. drevo horí predvídateľne, vysvetľuje Ramage, a preto inžinieri, majúci na starosti protipožiarnu odolnosť, vedia vypočítať, aké hrubé majú byť drevené nosné prvky na to, aby nedošlo ku kolapsu horiacej budovy pred ukončením jej evakuácie. Rozhoreniu ohňa bráni aj to, že na nosné prvky sa zväčša používa drevený materiál nazývaný CLT, čo znamená cross-laminated timber, čiže čosi ako krížovo laminované drevo. Skratka CLT presne vystihuje, o čo ide: tento materiál sa vyrába zlepovaním tenkých vrstiev dreva, pričom jednotlivé vrstvy sa kladú krížom (vlákna susedných vrstiev sú na seba kolmé). Na lepenie drevných stavieb sa používa ohňovzdorné lepidlo, čo tiež prispieva k tlmeniu prípadného rizika požiaru.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Rado Mlýnek