Dunajský polostrov umenia

Necelých 20 kilometrov južne od Bratislavy, na polostrove uprostred vodného diela Gabčíkovo, otvorili 9. septembra 2000 jedno z najmladších európskych múzeí moderného umenia a súčasne architektonický skvost – Danubiana Meulensteen Art Museum.

Poloha na rozhraní troch krajín Slovenska, Rakúska a Maďarska, ohromujúci kontrast šírej vodnej hladiny, vysokej oblohy a nekonečných brehov hrádze vytvárajú rámec pôsobivej architektúry, evokujúcej tvary rímskej galéry uviaznutej na plytčine.

Unikátny výstavný priestor

Celková architektúra Danubiany bola navrhnutá tak, aby zabezpečila priestor pre rozličné výstavné aktivity. Vo veľkej sále na poschodí sa striedajú prehliadky svetových umelcov, na prízemí je priestor pre komorné výstavy, audiovizuálne centrum a prednášková sála. Interiér dopĺňa Art Shop so širokým výberom katalógov, umeleckých publikácií, pohľadníc, plagátov, grafík slovenských výtvarníkov, suvenírov a kaviareň, ktorá presahuje rámec interiéru a umožňuje návštevníkom posedieť si pri káve priamo na brehu Dunaja. Okolitý park s rozlohou osemtisíc štvorcových metrov prezentuje sochárske diela slovenských a svetových autorov, ktoré na pozadí zelene, vodnej hladiny a vzdialenej panorámy mesta dostávajú nové dimenzie. Polostrov umenia ponúka symbiózu výtvarných diel, modernej architektúry a výnimočnej okolitej prírody.

Historický kontext miesta

Areál múzea má celkovú rozlohu 7 811 m2. Jeho projektantom je arch. Peter Žalman, ktorý musel vo svojom návrhu zohľadniť množstvo limitujúcich faktorov vyplývajúcich z exkluzivity lokality na vodnom diele. Pri hľadaní tvaru budovy múzea bol dôležitým podnetom historický kontext miesta. V týchto miestach viedla voľakedy severná hranica Rímskej ríše limes romanus a aj dnes je neďaleko múzea hranica súštátia – Slovenska, Maďarska a Rakúska. Predstava tvaru múzea sa preto vykryštalizovala do idey lode – rímskej galéry, ktorá sa stala nadčasovým symbolom spájajúcim minulé so súčasným. Vychádzajúc z tejto základnej myšlienky arch. P. Žalman navrhol lodičkovitý pôdorys so symbolmi vesiel vertikálne sa opierajúcich o bočné telo stavby.

Priamy vzťah interiéru a exteriéru

Po obvode je budova kompaktný ovál, stena plášťa je však na južnej strane otvorená veľkoplošnou presklenou časťou, ktorá osvetľuje vnútorný ústredný priestor. Ďalšie prieniky svetla poskytujú svetlíky na streche budovy a pás okien umiestnených v plášti horizontálne pod strechou. Riešenie budovy i jej interiéru zohľadňuje základné predpoklady dôležité pre funkciu moderného múzea. Jedným z nich je priamy vzťah interiéru a exteriéru a vypracovanie nielen vnútra budovy, ale aj jej okolitého priestoru. Veľká presklená plocha steny tento kontakt vynikajúco sprostredkúva. Zvonka charakter budovy dotvárajú farebné omietky vychádzajúce z klasickej moderny – červená, modrá, biela, sivá a žltá. Pri pohľade z diaľky alebo výšky sa tak budova vyníma, akoby plávala na ploche vodnej hladiny.

Prepojenie vnútorného priestoru

Pre samotný muzeálny účel je najdôležitejšia koncepcia riešenia vnútorného priestoru. Najnovšia prezentácia umeleckých diel dáva prednosť halovému, synteticky poňatému priestoru bez členenia na menšie oddelené miestnosti. Takto riešený priestor poskytuje mobilitu pri prezentácii exponátov rôzneho typu a veľkosti.

Výstavný priestor je dvojúrovňový, sála zaberajúca prízemie je prepojená rampou s nadzemným podlažím. Hlavné výstavné priestory doplňujú ďalšie servisné priestory – prednášková sála, obchod s umením, kaviareň. V spolupráci s arch. Petrom Žalmanom interiéry riešila arch. Zuzana Žalmanová. Za krátke obdobie svojej existencie sa budova múzea stala jednou z architektonických charakteristík Bratislavy.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R
foto Danubiana