Dušan Samuel Jurkovič

Zakladateľ modernej slovenskej architektúry

Ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej polovici 20. storočia, pričom cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Dušan Samuel Jurkovič sa považuje za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.

Dušan Samuel Jurkovič sa narodil v národoveckej rodine 23. augusta 1868 v Turej Lúke, ktorá je teraz súčasťou mesta Myjava. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany bol zasa zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti. Budúci architekt navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884 až 1889 v Štátnej škole remesiel vo Viedni pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka študoval staviteľský odbor. V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža slovenskej brány od architekta Blažeja Bullu (1852 – 1919), ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej rok pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka (1849 – 1923) v moravskom Vsetíne. V nasledujúcom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby. V rokoch 1892 až 1895 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo z dreva a veľa cestoval najmä po moravskom Valašsku a západnom Slovensku.

Jurkovičov dom v Luhačoviciach

Krok k prefabrikácii
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvorili dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V Brne sa usadil v roku 1899, kde pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. V nasledujúcom roku vyšla jeho prvá publikácia Pustevne v Radhošti. V roku 1902 začal vydávať sériu zošitov pod názvom Práce lidu našeho, ktorých vyšlo spolu štrnásť. V roku 1906 si postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. Pracoval na projekte vidieckej vily pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Po 1. svetovej vojne sa začal zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku. Navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to vôbec prvý krok k prefabrikácii.

Najvýznamnejšia stavba
Po vzniku Československej republiky sa vrátil na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte bradlianskej mohyly, ktorá doteraz ostáva v očiach verejnosti jeho najvýznamnejšou stavbou.
V ďalšom období svojho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek.
Keď sa v 30. rokoch riešil projekt staníc lanovej dráhy na Lomnický štít, Dušan Jurkovič to poňal ako špeciálnu výzvu – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestenému v mimoriadne náročných podmienkach.
Zomrel pred sedemdesiatimi rokmi, 21. decembra 1947, v Bratislave a pochovali ho v Brezovej pod Bradlom.
Dušan Jurkovič bol členom Masarykovej akadémie práce a Českej akadémie vied a umení, ktorá ho za mohylu na Bradle vyznamenala v roku 1933 Veľkou Katzovou cenou. Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát. Od roku 1946 bol aj nositeľom titulu národný umelec. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča. Dňa 1. januára 2007 mu prezident SR udelil za významné zásluhy v oblasti architektúry vyznamenanie in memoriam Pribinov kríž I. triedy.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

 

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 12/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.