Exotika v našich lesoch

Huby patria k zvláštnym organizmom. Nie sú to ani rastliny, ani živočíchy. Tvoria samostatnú ríšu, ktorá svojimi vlastnosťami stojí niekde uprostred.

Najexotickejšou hubou našej prírody je kvetovec Archerov. Svojím tvarom a zafarbením pripomína morskú hviezdicu.
Najexotickejšou hubou našej prírody je kvetovec Archerov. Svojím tvarom a zafarbením pripomína morskú hviezdicu.

Mnohé huby sú veľmi nenápadné. Žijú skryto a často o ich existencii nemáme ani potuchy. Nápadnejšie sú len tie druhy, ktoré tvoria plodnice.

Hubárska veľmoc

V prírode sa stretneme s nespočetným množstvom najrôznejších húb. Podľa približných odhadov sa na našom území vyskytuje asi šesťtisíc druhov. Bez preháňania môžeme konštatovať, že naša krajina je z hľadiska ich pestrosti a hojnosti hubárskou veľmocou. Takúto pestrosť by sme už v Európe našli len málokde. Príčinou tohto zaujímavého fenoménu sú najmä priaznivé prírodné podmienky, akými sú miernosť podnebia s dostatkom tepla a vlahy, výnimočne veľká lesnatosť Slovenska, pestrý reliéf s premenlivým geologickým podkladom, ale aj bohaté zastúpenie najrôznejších druhov drevín. Tieto prírodné danosti a hlboko zakorenená tradícia z dávnych čias spôsobili, že nie sme hubárskou veľmocou len z dôvodu množstva druhov húb, ale aj počtom hubárov.
Hubárčenie je na Slovensku, ale aj v blízkych okolitých krajinách veľmi obľúbenou činnosťou, ktorej sa venuje čoraz viac ľudí. Vyznať sa v takom množstve rôznych druhov húb je pre laika takmer nemožné, problémy to často spôsobuje aj odborníkom – mykológom. Preto väčšina hubárov pozná len niektoré jedlé a najviac zbierané druhy, ako sú hríby, kozáky, suchohríby, muchotrávky, kuriatka, plávky a podobne.

Niektoré huby vyzerajú tak exoticky, akoby do našej prírody ani nepatrili.

Pri hubárskych potulkách sa hubári niekedy stretnú s hubami, ktoré ich zaujmú hneď na prvý pohľad. Ich zafarbenie alebo bizarný tvar plodníc mnohých prekvapí. Niekedy dokonca až tak, že majú pocit, akoby tieto huby do našej prírody ani nepatrili a ich domovinou by skôr mali byť vzdialené exotické krajiny. Vyberme sa preto do našej prírody za exotickými druhmi húb a predstavme si niektoré z nich.

Huba alebo živočích?

V prebúdzajúcej sa jarnej prírode nás svojou krásou a nápadným zafarbením upútajú miskovité plodnice ohnivca šarlátového.
V prebúdzajúcej sa jarnej prírode nás svojou krásou a nápadným zafarbením upútajú miskovité plodnice ohnivca šarlátového.

Naším najväčším exotom v ríši húb je azda kvetovec Archerov (Clathrus archeri). Táto zvláštna huba svojím tvarom a zafarbením vlastne hubu ani nepripomína. Skôr by sme ju zaradili do živočíšnej ríše, pretože sa nápadne podobá na morskú hviezdicu alebo chobotnicu. V našej prírode sa táto podivná huba po prvýkrát objavila v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Mnohí mykológovia ju už dlhšiu dobu očakávali. Má totiž zaujímavú históriu. Jej pôvodnou domovinou sú Austrália a Nový Zéland. V roku 1914 sa táto huba prekvapujúco po prvýkrát objavila vo Francúzsku. Pri pátraní po jej pôvode prišli odborníci na to, že do Európy sa dostala na lodiach, v zásielkach ovčej vlny, v ktorej boli jej výtrusy. Odvtedy sa začalo jej invázne ťaženie po Európe. Postupne sa rozšírila východným smerom aj do iných štátov Európy a v súčasnosti ju našli už aj v Rusku. Kvetovec je zvláštny nielen svojím tvarom a zafarbením, ale aj rozmnožovaním. Jeho plodnice nepríjemne zapáchajú, čo pripomína hnijúce mäso. Ramená huby pokrýva tmavoolivová gléba, v ktorej sa nachádzajú výtrusy. Zápach láka najmä muchy a iný hmyz, ktorým sa výtrusy nalepia na nohy a tak ich prenášajú ďalej. S kvetovcom sa v našej prírode stretneme už vo viacerých lokalitách. Nájdeme ho v lesoch, ale aj na lúkach, kde rastie na kyslých pôdach.

Lesné tulipány 

Tvarovo a farebne zaujímavou hubou je aj tulipánovka fialová (Sarcosphaera coronaria). Jej plodnice sú v začiatočnom štádiu rastu duté, guľovitého tvaru a rastú pod zemou.

Lopatička žltkastá je zaujímavá tvarom plodníc, ktoré pripomínajú malé varešky.
Lopatička žltkastá je zaujímavá tvarom plodníc, ktoré pripomínajú malé varešky.

Neskôr sa dostanú nad povrch zeme, kde praskajú a doslova rozkvitnú ako tulipánový kvet. Dozretá tulipánovka je z vnútornej strany krásne fialová, neskôr však fialový nádych stráca a hnedne. S tulipánovkou sa v našej prírode stretneme veľmi zriedkavo. Ak ju však predsa len nájdeme, rastie vo väčšom množstve na jednom miesto, najčastejšie na ťažkých vápenatých pôdach v ihličnatých lesoch, predovšetkým pod borovicami. Plodnice tejto huby vyrastajú len v rokoch, keď majú dobré podmienky na rast.

Zimné huby

Farebne veľmi nápadným druhom zimnej a prebúdzajúcej sa jarnej prírody sú ohnivce (Sarcoscypha). V našej prírode ich nájdeme hneď niekoľko druhov, všetky sú však zriedkavé. Ohnivce skrášľujú prírodu najmä svojou nápadnou šarlátovočervenou farbou. Keďže rastú v zime a zavčas na jar, keď v prírode prevládajú sivé a hnedé farby, sú veľmi nápadné. Pozornosť mnohých návštevníkov prírody na seba pútajú preto, lebo sa vyskytujú vo väčších množstvách na jednom mieste. Tieto huby majú plodnice miskovitého tvaru a rastú na odumretých, na zemi ležiacich konároch rôznych listnatých drevín. V posledných rokoch, keď sú zimy u nás čoraz miernejšie a spravidla bez snehu, sa táto huba objavuje už v decembri alebo januári. V čase snehovej pokrývky vyrastá hneď po roztopení snehu.

Kuriózne tvary

Tvarovo zaujímavá je aj klincovka slizká, nápadne sa podobá na klince.
Tvarovo zaujímavá je aj klincovka slizká, nápadne sa podobá na klince.

V ríši húb nájdeme nielen huby so zaujímavým zafarbením, ale aj s veľmi kurióznym tvarom. K takýmto druhom patrí nenápadná lopatička žltkastá (Spathularia flavida). Nájdeme ju len na niektorých miestach, prevažne v ihličnatých lesoch. Tvar jej plodnice pripomína malú lopatku alebo varešku. Aj keď sa v niektorých oblastiach vyskytuje pomerne často, patrí medzi vzácnejšie a zriedkavé huby. Podobným tvarovo zaujímavým druhom je aj klincovka slizká (Leotia lubrica). Jej pomenovanie dokonale vystihuje tvar plodníc. Klincovky sa totiž až nápadne podobajú na klince. Rastú roztrúsene v menších skupinách na holej pôde v listnatých alebo ihličnatých lesoch.

Festival farieb

Medzi naše najfarebnejšie huby patria lúčnice (Hygrocybe). Nájdeme ich najmä na nehnojených lúkach alebo pasienkoch, často aj vo svetlých lesoch. Sú to malé a pomerne nenápadné huby a ich krása a farebnosť vynikne len pri detailnejšom pohľade. Ich zafarbenie je pestré a rozmanité. Rôzne druhy lúčnic majú širokú škálu farieb – červenú, oranžovú, ružovú, zelenú, žltú, hnedú, bielu alebo sivú, ktoré sa vyskytujú v rôznych kombináciách a odtieňoch.

Naše najfarebnejšie huby sú lúčnice. Medzi najkrajšie patrí lúčnica šarlátová.
Naše najfarebnejšie huby sú lúčnice. Medzi najkrajšie patrí lúčnica šarlátová.

Zaujímavým modrofialovým zafarbením vyniká aj veľmi vzácna pastrapačka fialová (Ramariopsis pulchella). Odhalí ju však len pozorné oko skúseného hubára. Pastrapačka je totiž veľmi malá huba, s veľkosťou plodníc 1 až 2 cm. Vyskytuje sa veľmi vzácne v listnatých lesoch a krovinatých porastoch. Jej krása naplno vynikne len pri dostatočnom zväčšení, vtedy sa môžeme pokochať jej krásnou farbou.
Veľmi zaujímavé a medzi našimi hubami aj netradičné zafarbenie majú miskovité plodnice zelenice obyčajnej (Chlorociboria aeruginosa) alebo zelenice medenkovej (Chlorociboria aeruginascens). Keďže rastú často vo väčších skupinách, upútajú nás už z väčšej vzdialenosti. Vzácne ich nájdeme na ležiacich kmeňoch alebo konároch listnatých stromov bez kôry. Majú nádherné medenkovozelené zafarbenie, ktoré medzi našimi hubami nemá obdobu.

Parazity medzi hubami

Veľmi vzácnu pastrapačku fialovú odhalí len oko skúseného hubára.
Veľmi vzácnu pastrapačku fialovú odhalí len oko skúseného hubára.

Mnohé huby sú zaujímavé svojím nápadným zafarbením alebo neobyčajným tvarom. V našej prírode však nájdeme aj huby, ktoré sú neobyčajné najmä spôsobom svojho vývoja. Patria k nim predovšetkým žezlovky (Cordyceps). Sú to parazitické huby, ktoré pre svoj vývoj potrebujú živočíšneho hostiteľa alebo inú hubu. Napádajú iné druhy, aby sa mohli vyvíjať a rozmnožovať. Niektoré druhy parazitujú na mravcoch, iné zas na osách, bystruškách, húseniciach alebo kuklách motýľov, ďalšie potrebujú na svoj vývoj špecifické podzemné huby.
Žezlovky patria svojím zaujímavým vývojom medzi naše najzvláštnejšie huby. Z viacerých druhov žezloviek je najnápadnejšia žezlovka hmyzová (Cordyceps militaris). Nájdeme ju najmä na lúkach alebo na okrajoch lesov. Jej malé plodnice vyrastajú zo zeme a majú nápadnú oranžovožltú farbu. Keby sme ju vykopali, zistili by sme, že táto žezlovka rastie zo zeme len zdanlivo, v skutočnosti jej plodnica vyrastá z kukly alebo húsenice lišaja zahrabanej v zemi.
Podobným druhom parazitujúcim na inom organizme je aj príživnica prášnicovitá (Asterophora lycoperdoides). Táto huba parazituje na starých plodniciach plávok alebo rýdzikov. Vyskytuje sa len v niektorých oblastiach, kde nerastie každý rok.
Predstavili sme len malý zlomok našich zaujímavých a exotických húb. S mnohými z nich sa môžeme stretnúť na hubárskych výletoch, len je potrebné chodiť s otvorenými očami.

Text a foto Ľubor Čačko

Komentáre