Slovenská vedkyňa z Univerzity v St. Andrews v Škótsku a jej tím po prvý raz objasnili úlohu oxidu uhličitého pri dlhodobom zaľadnení Zeme.
Atmosférický oxid uhličitý (CO2) je kľúčovým skleníkovým plynom Zeme, ktorý ovplyvňuje klimatické a životné podmienky na súši aj v oceánoch. Jeho úloha je pri súčasných klimatických zmenách pomerne dobre známa, no jeho dlhodobé pôsobenie v geologickej minulosti bolo doteraz slabo zdokumentované, pretože rekonštrukcia dávneho oxidu uhličitého na základe horninového záznamu nie je jednoduchá.
Medzinárodný tím vedcov vedený Slovenkou Hanou Jurikovou z University of St. Andrews v Škótsku po prvý raz objasnil úlohu oxidu uhličitého pri dlhodobom zaľadnení Zeme na konci prvohôr a priniesol odpovede na otázky, za akých podmienok sa svet z tejto ľadovej doby dostal. Zistili sme, že permo-karbónske zaľadnenie (tzv. Late Paleozoic Ice Age, v období medzi 370 až 294 miliónmi rokov) malo dlhodobo nízke hodnoty CO2 (~200 až 300 ppm). Atmosférický CO2 potom náhle stúpol počas raného permu (pred 294 miliónmi rokov) v dôsledku rozsiahlych vulkanických erupcií, čím sa planéta ohriala a ľad sa roztopil, vysvetľuje H. Jurikova, hlavná autorka štúdie, ktorú vedci publikovali v časopise Nature Geoscience.
Kombináciou izotopov bóru s izotopmi stroncia, uhlíka a kyslíka zachovaných v kalcitových schránkach fosílnych ramenonožcov dokázal vedecký tím vypočítať, koľko CO2 bolo v minulosti v atmosfére Zeme a ako sa jeho hodnoty menili. Tieto živočíchy sa objavili už v kambriu a doteraz obývajú morské prostredia. Svoje kalcitové schránky vyzrážavajú v čiastočnej rovnováhe s chemickým zložením morskej vody a ich geochemické zloženie je tak excelentným indikátorom klimatických podmienok počas dávnej minulosti.
Na základe tlačovej správy Slovenskej akadémie vied pripravila R
