V tretej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve geovedne zaujímavé lokality z okolia Nitry. V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka. Hradný vrch Hrušov Tribeč… pokračuj
Analýza DNA dvoch pravekých jedincov druhu Homo sapiens z Krymu ukázala, že ich populácia bola predkami neskorších obyvateľov strednej a západnej Európy. Žijeme v krajine, v ktorej majoritné etnikum je vetvou slovanskej jazykovej a kultúrnej skupiny. Prišlo sem v 5. či 6. storočí našej éry,… pokračuj
Výskum potvrdil, že ľudské stopy nájdené v národnom parku White Sands v americkom štáte Nové Mexiko pochádzajú z obdobia posledného glaciálneho maxima, čo znamená, že ľudia sa v Severnej Amerike objavili o tisíce rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Nálezy z roku 2021 vyvolali diskusie… pokračuj
Antivtáky patria medzi najstaršie známe vtáčie dinosaury. Tvorili dominantnú zložku ich druhohornej biodiverzity. Prekonali gravitáciu iným spôsobom ako súčasné vtáky. Napriek týmto evolučným úspechom na konci druhohôr vyhynuli. Ešte koncom minulého storočia bol vznik vtákov zahalený tajomstvom. Paradoxne sme vedeli viac o ich jurskom úsvite ako… pokračuj
Cesta k nášmu chápaniu vymierania druhov má fascinujúcu históriu, takmer ako samotný fenomén vymierania. Ide o prirodzený proces, ktorý nevyhnutne formoval prírodu v geologickej minulosti. Nie je však vymieranie ako vymieranie, či dokonca vyhubenie. Pochopením toho, ako a prečo dochádzalo k vymieraniam v minulosti, máme… pokračuj
Najstaršie kamenné nástroje spájané s rodom Homo sa našli na nálezisku v Afrike. Ležali vedľa zubov tvorov z ľudskej línie, ktorí však nepatrili do rodu Homo, a vedľa zvieracích kostí, na ktorých sú stopy po týchto nástrojoch. Najstaršie fosílie pravých ľudí z rodu Homo, chodiacich… pokračuj
Arktída je pre primáty nehostinným miestom. Fosílie však naznačujú, že to tak nebolo vždy. Skamenené zuby a čeľustné kosti patrili primátom, ktoré žili v Arktíde pred približne 52 miliónmi rokov. Arktída bola vtedy teplejšia, živočíchy sa však museli naďalej prispôsobovať extrémnym podmienkam, ako sú dlhé… pokračuj
Pred viac ako 100 miliónmi rokov prevládalo v noci na Zemi cvrlikanie hmyzu z čeľade kobylkovité (Tettigoniidae). Fosílie odhaľujú, ako vyzerali uši kobyliek, ktoré tieto zvuky počúvali. Dvadsaťštyri fosílií približne 160 miliónov rokov starých kobyliek objavených v Číne predstavuje najstaršie známe hmyzie uši. Tieto zvukové… pokračuj
Genetická analýza dávnej obyvateľky juhu východnej Číny podporila spojitosti s osídlením Nového sveta. Osídlenie Nového sveta sa podľa odborného konsenzu spája s početnejšou migráciou praľudí z Eurázie po skončení poslednej ľadovej doby pred 15- až 20-tisíc rokmi. Menšie skupiny však odtiaľ mohli prísť do Ameriky… pokračuj
Analýza 22 miliónov rokov starých fosílií pavúkov z horninového útvaru v Aix-en-Provence vo Francúzsku odhalila, že telá pavúkovcov boli pokryté dechtovitou čiernou látkou. Túto látku, druh biopolyméru, zrejme vylučovali riasy triedy rozsievky, ktoré žili vo vodách jazier alebo lagún. Biopolymér nielenže pokrýval telá pavúkov, ale… pokračuj
