Génius trochu inak

Aurel Stodola sa automaticky spája s vedeckou a pedagogickou činnosťou. Otec parných turbín však nebol suchár, ktorý by trávil celý život len nad knihami a rysovacou doskou.

Synovec Aurela Stodolu, slovenský dramatik a spisovateľ Ivan Stodola napísal, že meštianska spoločnosť Liptovského Mikuláša, vedcovho rodiska, sa už v 20. rokoch 19. storočia národne a kultúrne prebudila. Liptovský Mikuláš sa stal, najmä za pôsobenia Michala Miloslava Hodžu, kolískou kultúrno-politických spolkov a akcií. Silné slovenské národné povedomie pretkané kultúrnymi aktivitami zapôsobilo na celé generácie rodín z Liptovského Mikuláša a Liptova. Niet preto divu, že aj Ondrej Stodola spolu s manželkou Annou vychovali v tomto duchu svojich štyroch synov – Jozefa, Aurela, Emila a Kornela.

Rodinné zázemie

Ondrej Stodola ako člen garbiarskeho cechu v zmysle artikúl cechu viedol svoje deti v kresťanskom, prísnom a skromnom duchu. Spolu s manželkou vštepovali svojim deťom nielen pracovitosť, pravdovravnosť, statočnosť, čím im zakódovali pevný, mravný základ, ale aj lásku k umeniu. Otec Ondrej hral ochotnícke divadlo, bol členom speváckeho spolku Tatran a spolku Beseda, patril aj k zakladajúcim členom Matice slovenskej. Keďže kultúrna a umelecká činnosť mala v rodine Stodolovcov pevné miesto, bolo prirodzené, že synovia Ondreja a Anny sa už v skorej mladosti oboznamovali s domácou a svetovou literatúrou a dostali aj hudobné vzdelanie. Životy synov liptovskomikulášskeho garbiara sú dôkazom toho, že rodičia vychovali zo svojich detí nielen dobrých odborníkov, ale ľudí, ktorí mali bez ohľadu na charakter humánneho či technického vzdelania hlboký duchovný rozmer a vo svojom okolí vyvolávali obdiv svojou všestrannosťou. Najstarší syn Jozef (1856 – 1946) po vyučení za garbiara pracoval v rodinnom podniku, neskôr ho viedol s bratom Kornelom. Okrem toho sa Jozef Stodola realizoval v cirkevnej, kultúrnej, hospodárskej a administratívnoprávnej oblasti. Bol hercom slovenského ochotníckeho divadla, od roku 1873 členom spolku Tatran, neskôr Matice slovenskej, v roku 1897 sa stal spoluzakladateľom Tranoscia. Jeho syn Ivan bol spisovateľom. Najmladší syn Kornel sa zaradil medzi priekopníkov turistiky a lyžovania na Slovensku. V roku 1903 inšpiroval národnú vychádzku na Kriváň. Jeho meno môžeme nájsť medzi signatármi Martinskej deklarácie slovenského národa.

A. Stodola so svojimi študentmi

Renesančný človek

Keby sa bol Aurel Stodola narodil za renesancie, bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárom, pretože najväčším impulzom jeho osobnosti je fantázia a nevyhnutnosť tvoriť, ocenil výnimočnosť Stodolovej osobnosti jeho žiak Albert Einstein. Presne vystihol, že Aurel Stodola nebol len vedcom a technikom, ale inklinoval aj k duchovnému svetu, ktorý majstrovsky spájal so svetom techniky. Aurel Stodola sa od detstva pohyboval v prostredí, ktoré obľubovalo umenie, najmä hudbu. V Liptovskom Mikuláši si ho ľudia pamätali ako dobrého hudobníka, čo vedel hrať na niekoľkých nástrojoch. Mladý Aurel spieval v mikulášskom spevokole Tatran, naučil sa hrať na klavíri, s bratom Emilom dokonca hrávali štvorručne. Je možné, že v mladom veku bral každodenné cvičenie na klavíri ako všetky deti – ako nutnú povinnosť, ale už v pomerne mladom veku si hudbu obľúbil. Mame napísal: Našiel som v hudbe nebeské umenie a až teraz som ju začal chápať. O tom, že ju nielen pochopil, ale aj veľmi miloval, svedčí aj to, že si svoju manželku Darinu doslova vyhral. Aj vtedy totiž platilo, že dievčatá sú skôr vnímavejšie na krásu hudby ako na krásu matematických rovníc a kriviek na technických výkresoch, a keďže Aurel svojou hrou natoľko zaujal Darinu Pálkovú, tá mu 29. 1. 1887 povedala svoje Áno. Je prirodzené, že milovník umenia, ktorým Aurel Stodola nepochybne bol, mal osobitný vzťah k svojmu synovcovi spisovateľovi Ivanovi Stodolovi.

 Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2019. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R
Foto ETH–BIB

Komentáre