Geolokality v okolí Trnavy

V druhej časti novej rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve lokality, ktoré dokumentujú vybrané geologické a geomorfologické reálie okolia Trnavy.

Hlbočianska dolina

V rubrike postupne ponúkneme zaujímavosti o ďalších objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.

Hlbočianska dolina

Malé Karpaty (Pezinské Karpaty – Smolenická vrchovina)
Na úpätí pohoria sa vľavo od Smolenického zámku črtá pomerne málo výrazná zníženina, ktorej záver tvoria bralnaté svahy. Je to Hlbočianska dolina, známa aj ako dolina Hlboča. Oddeľuje od seba vrchy Cejtach (483 m) a Molpír (352 m). Ukrýva niekoľko geologických a geomorfologických osobitostí. Ideálny prístup do doliny je po modrej turistickej značke od starého pivovaru Erdődyovcov v Smoleniciach.
Hlbočiansku dolinu s hĺbkou 100 metrov vytvorila vo vápencových horninách mechanickou a chemickou činnosťou tečúca voda, ktorá využila tektonickú líniu SZ-JV smeru. Dolina je asymetrická. Jej južná strana využíva sklon vrstiev, preto má miernejšie a hladšie svahy. Na strmších severne orientovaných svahoch dominujú skalné bralá s výškou niekoľko desiatok metrov. V nich sa nachádzajú puklinové otvory Mníchove diery, staré ponory vodného toku, ktorý kedysi tiekol dolinou. Vzhľadom na zdvih pohoria pozdĺž okrajového zlomu sa vodný tok viac koncentroval na hĺbkovú eróziu a zarezávanie do podložia. Zrejme preto tu nevznikli väčšie jaskynné priestory.

Súčasť náučného chodníka

V súčasnosti je dolina suchá, netečie v nej žiaden tok. Pramene vyvierajúce v závere doliny v roku 1896 zachytili pre lesný vodovod. Hlboča je príkladom vrecovitej doliny, ktorá vznikla spätnou eróziou a zatláčaním skalného záveru nad vyvieračkami. Skalná stena bola neskôr čiastočne umelo prebúraná. Na vápencových skalách pod ňou sú okolo koryta občasného toku obrie či krútňavové hrnce s priemerom 1,5 m. Vznikli krúživým pohybom vody unášajúcej piesok, štrk a väčšie kamene.
Hlbočianska dolina je súčasťou Náučného chodníka Smolenický kras, ktorý má osem informačných panelov: 1. Náučný chodník Smolenický kras, 2. Jaskyňa Driny, 3. Rastlinstvo a živočíšstvo, 4. História lesného závodu Smolenice a lesného hospodárstva, 5. Ťažba a spracovanie dreva, 6. Geomorfológia a Hlbočiansky vodopád, 7. Mníchove diery a vznik krasu, 8. Geológia územia.

Padlá voda

Občasný vodopád koncom roka 2023

Jediný občasný vodopád v Malých Karpatoch je známy ako Hlbočiansky vodopád. Na skalnej stene z padlovodských vápencov, ktorá má výšku deväť metrov, ho vytvoril epizodický tok zásobovaný vodou pri topení sa snehu a výdatných dažďoch. Voda sa pod strmou stenou po pár metroch stráca cez ponory v podzemí, s čím zrejme súvisí názov Padlá voda. Na povrchu sa znovu objavuje v niekoľkých vyvieračkách, napr. oproti lomu Vrtichov vo vyústení doliny.
Padlovodské vápence vznikali v druhohorách na hranici jury a kriedy, približne pred 135 miliónmi rokov. Sú sivastej až svetlohnedej farby, často obsahujú kalcitové žilky a hniezda. Na prvý pohľad sú bez skamenelín. Podľa geológov sú v nich však články ľalioviek a rôznych mikroorganizmov, ako sú rádiolárie, ostrakódy a ďalšie.
Prístup ku skalnej stene s občasným vodopádom zhora je vzhľadom na popadané stromy a veľké balvany v ostatnom čase problematický. Dá sa k nej dostať neoznačeným chodníkom po dne doliny, vpravo od modrej značky.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 2/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Mária Bizubová