Nové analýzy fosílnych zvyškov druhu Praearcturus gigas naznačujú, že išlo o najväčšieho známeho škorpióna, ktorý mohol merať približne meter. Žil pred 415 miliónmi rokov, teda v prvohorách, v období, keď sa suchozemské ekosystémy ešte len formovali. Fosílie tohto živočícha boli známe už dlho – ich fragmenty sa našli ešte v roku 1870 v geologickej formácii St Maughans v anglickom južnom Walese. Štúdie z 80. rokov 20. storočia predpokladali, že mohlo ísť o škorpióna, potvrdili to však až najnovšie výskumy.
Paleobiológ Richard Howard z Prírodovedného múzea v Londýne spolu s kolegami fosílie odfotografovali a vytvorili ich ilustrácie. Pri porovnaní s vyobrazeniami iných dávnych kôrovcov a článkonožcov potvrdili snímky 430 miliónov rokov starého druhu škorpióna Eramoscorpius brucensis, že P. gigas bol tiež škorpiónom. Druh E. brucensis bol objavený až v roku 2015, takže táto kľúčová podobnosť predtým nebola zrejmá, poznamenal R. Howard.
Časť fragmentov sa dosiaľ interpretovala rôzne. Nové posúdenie klepiet a ďalších znakov však podporilo výklad, že išlo o obrovského škorpióna. Pätnásťcentimetrové klepeto druhu P. gigas malo pohyblivú časť smerujúcu opačným smerom od pevnej časti – podobne ako pri dnešných škorpiónoch. Význam objavu je širší než samotný rekord. Ukazuje, že gigantizmus sa pri škorpiónoch objavil veľmi skoro a že rané článkonožce boli ekologicky rozmanitejšie, než sa predpokladalo.
Redakčný článok spracovaný zo stránky Science News
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa