Ikona zvaná Bulli

Foto Pixabay

Hoci slúži najmä na prácu, stal sa ikonou. Svoj kultový status si vyslúžil vďaka kvetinovým 60. rokom a hnutiu hippies, v súčasnosti, 70 rokov od svojej premiéry, schádza z výrobných pásov už jeho šiesta generácia.

Z historického hľadiska nie je na svete automobil, ktorý by sa mohol pýšiť takou tradíciou ako VW Transporter – je to najdlhšie vyrábaný ľahký úžitkový automobil na svete. Nechýbalo však veľa a svetlo sveta by nikdy neuzrel.

Zrodenie legendy

Na počiatku histórie dodávok, mikrobusov a pick-upov s logom VW stál holandský importér tejto značky Bon Pen. V apríli 1947 zbadal v areáli závodu vo Wolfsburgu nevzhľadný, ale praktický plošinový voz postavený na podvozku vojnového automobilu KDF 82. Zamestnanci VW si na prevoz materiálu prestavali chrobáka na Plattenwagen s jednoduchou hranatou kabínou a plátenou strechou. Vodič a spolujazdec sedeli nad motorom za zadnou nápravou, pričom ložná plocha sa nachádzala pred nimi. Keď nemecké ministerstvo dopravy takéto netradičné usporiadanie zamietlo ako nevhodné, Holanďan koncept obrátil a do svojho zápisníka načrtol prvú malú dodávku. Sedadlo vodiča bolo úplne vpredu a nosnosť 1 500 kg vážiacej dodávky mala byť 700 kg. Hoci sa skica podobala skôr detskej kresbe, počas nasledujúcich 70 rokov sa v šiestich generáciách predalo na celom svete viac ako 12 miliónov VW Transporter… Nápadu Bona Pena sa v januári 1948 chopil vtedajší generálny riaditeľ Volkswagenu Heinrich Nordhoff a na jeseň boli hotové dva návrhy – jeden s plochou a druhý so zaoblenou prednou časťou. Na jar 1989 boli dokončené makety v mierke 1 : 10 a v aerodynamickom tuneli sa začalo ich testovanie. V modifikácii so zaoblenou prednou časťou sa podarilo znížiť koeficient aerodynamického odporu cx z 0,75 na 0,44. Volkswagenu už nič nebránilo, aby 12. 11. 1949 predstavil novinárom štvoricu prototypov – dve dodávky, kombi a malý bus.

Boj o označenie

VW ID Buzz – je elektrická reinkarnácia kultového hippie mobilu

Všetko už bolo pripravené na začiatok sériovej výroby. Chýbal len názov. Štvorica prototypov sa podľa kódu projektu volala Typ 29, no Volkswagen požiadal patentový úrad, aby zapísal ako registrovanú značku označenie Bulli. Pôvod názvu je nejasný. Väčšina znalcov sa prikláňa k tomu, že Bulli bola skratka slov BUs, Last-und LIeferwagen, teda bus, nákladné a rozvážkové vozidlo. Tak či tak – patentový úrad názov pre nový VW neschválil, pretože rovnaký návrh podala už skôr spoločnosť Kässbohrer Geländefahrzeuge. Atak sa vedenie automobilky rozhodlo označiť vozidlo ako Typ 2, čím sa myslelo označenie v rámci histórie značky VW – jednotka patrila chrobákovi. Napokon vyhralo šalamúnske riešenie – vzniklo označenie Transporter. Teraz známy T1 vznikol retrospektívne, a to až pri štvrtej generácii, ktorá dostala názov T4, preto sa logicky označili aj jeho predchodcovia. Vo Wolfsburgu sa však názvu Bulli nevzdávali a ďalších viac ako 50 rokov viedli súdne spory. Napokon Volkswagen v roku 2007 získal práva na teraz už legendárne označenie. Čo na tom, že fanúšikovia wolfsburskej ikony používali odjakživa pre svojho miláčika názov Bulli…?

Dvojfarebné lakovanie

Typickým znakom prvej generácie bolo rozdelené šípovité čelné okno, pod ním sa skvele vynímalo veľké logo VW. Prototypy a prvé sériové vozidlá mali motor s objemom 1 131 cm³ s výkonom 18,4 kW (25 k) pri 3 300 otáčkach, čo im stačilo na rýchlosť 80 km/h. Pri 8-litrovej spotrebe benzínu 40-litrová nádrž teda vyschla pri 500 km. Keďže sa ukázalo, že podvozok odvodený z VW Chrobák nie je pre úžitkové vozidlo dostatočne tuhý, došlo k zosilneniu závesov kolies a podvozok dostal pomocný rebrinový rám, na ktorý bola privarená karoséria. Odpruženie zabezpečovali priečne torzné tyče, brzdenie hydraulické bubnové brzdy. Vozidlo sa nakladalo cez bočné krídlové dvere, ktoré sa neskôr na strane spolujazdca zmenili na posuvné. Sparťansky pôsobiaca úžitková verzia s vonkajšími rozmermi 4 150 × 1 660 × 1 900 mm, s hmotnosťou 975 kg a nosnosťou 750 kg mala vnútorný objem 4,59 m³, v osobnej verzii sa počítalo so šiestimi až deviatimi sedadlami. Charakteristické bolo dvojfarebné lakovanie – deliaci prelis, ktorý obopínal celé auto a ústil do véčka vpredu, na to priam zvádzal rovnako ako strecha.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 9/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto VW