Jadrová elektráreň pre kryptomenu

Na ťažbu kryptomien prostredníctvom mimoriadne výkonných superpočítačov sa spotrebuje obrovské množstvo elektrickej energie.

Foto Pixabay

Kryptomena je typ digitálnej meny, ktorá nemá fyzickú formu, neexistuje teda vo forme bankoviek či mincí. Najznámejšou kryptomenou je bitcoin, no v súčasnosti už existuje množstvo takýchto mien. Od tradičných peňazí sa odlišuje najmä neprítomnosťou centrálnej regulačnej autority (centrálnej banky). Podľa českého Generálneho finančného riaditeľstva kryptomena ani nie je menou, ale nehmotnou hnuteľnou vecou. Vznik kryptopeňazí je zložitý proces, opierajúci sa o tzv. asymetrickú kryptografiu. Tento proces, nazývaný ťažba, zvládajú len bloky mimoriadne výkonných počítačov.
Obrovské a neustále pribúdajúce bloky výkonných superpočítačov spotrebujú na svoju činnosť veľké množstvo elektrickej energie. Podľa nedávnych odhadov sa na ťažbu bitcoinov spotrebuje pol percenta celosvetovej výroby elektrickej energie – to je desaťnásobne väčší podiel ako pred desiatimi rokmi. Ročne sa na ťažbu kryptomien spotrebuje 91 TWh elektrickej energie, čo je viac než ročná spotreba celého Fínska. Na vyťaženie jedného bitcoinu sa spotrebuje toľko energie, koľko typická domácnosť spotrebuje za 13 rokov.
Rapídny rast počtu tzv. ťažobných fariem, ktoré prevádzkujú stovky až tisíce elektrinu požierajúcich počítačov, vedie v niektorých krajinách už k citeľnému nedostatku elektrickej energie. Napríklad v Iráne dochádzalo vlani k výpadkom dodávok elektrickej energie, ktoré sa sčasti prisudzujú ťažbe bitcoinov. Výrazné problémy začína mať Kazachstan, kam sa presťahovalo množstvo ťažobných fariem z Číny, pretože tá ťažbu kryptomien zakázala. Dopyt po elektrickej energii v špičke tam narástol medziročne o 8 %, takže v sieti chýbal výkon okolo 1 200 MW.
Krajina teraz zvažuje, ako túto energetickú dieru zaplátať. Postavenie ďalších uhoľných elektrární neprichádza do úvahy, pretože krajina sa zaviazala k dekarbonizácii a svoje tepelné elektrárne postupne zatvára. Do úvahy prichádza vybudovanie jadrovej elektrárne (prvej v krajine), čo by si vyžiadalo enormné finančné náklady. Financie by však nemali byť problémom, pretože zdanenie ťažobných fariem by malo za päť rokov priniesť do kazašskej štátnej pokladnice okolo 1,5 miliardy dolárov. Kým sa problém s nedostatkom energie nevyrieši, budú musieť ťažiari kryptomien v Kazachstane rátať so znížením ťažby o 50 % aj viac.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 2/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.