Kábel spájajúci pologule

Čile a Čínu by mohol v budúcnosti spojiť kábel dlhý približne 15 000 kilometrov, položený na dne Tichého oceánu a prepravujúci elektrickú energiu medzi krajinami.

Foto Pixabay

Keď doma rozsvietime svetlo alebo zapneme elektrický spotrebič, určite nám nenapadne rozmýšľať, odkiaľ k nám tá elektrina prichádza a kde sa vyrába. V súčasnosti sa veľa hovorí o obnoviteľných zdrojoch energie. Medzi ne patria aj veterné a fotovoltické elektrárne vyžívajúce obnoviteľné zdroje energie. Ich produkcia však závisí od toho, či práve fúka vietor, resp. svieti slnko. Najviac slnečných dní je však v takmer ľudoprázdnych a nevyužitých púštnych oblastiach.
Jednou z krajín, ktorej veľkú časť pokrýva neobývaná púšť, je juhoamerické Čile. Tamojšia púšť Atacama je jedným z najsuchších a najteplejších miest na svete – teploty tam dosahujú až 50 °C. Čile má ambiciózny plán vyrábať už v roku 2040 100 % svojej spotreby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, a to najmä zo slnečnej energie. Ukazuje sa, že po výstavbe ďalších fotovoltických elektrární bude mať Čile dostatok elektrickej energie na to, aby ju vyvážalo do krajín, ktoré jej majú nedostatok a vyrábajú ju zväčša v tepelných elektrárňach znečisťujúcich životné prostredie.
Takou krajinou je napríklad Čína. Časť čínskych špinavých zdrojov elektrickej energie by však v budúcnosti mohla byť nahradená čistou energiou vyrábanou z obnoviteľných zdrojov. Čilská vláda nedávno predstavila ambiciózny plán Antipodas, ktorého cieľom je položiť na dno Tichého oceánu kábel spájajúci pobrežie Číny s pobrežím Čile. Dná svetových morí a oceánov už síce križujú stovky káblov, ale kábel projektu Antipodas by bol skutočne unikátny – jeho dĺžka má byť asi 15 000 kilometrov.
Ďalším unikátnym prvkom projektu je to, že jeho koncové miesta ležia na opačných pologuliach, takže keď je v Číne zima, v Čile je leto. To znamená, že počas čínskej zimy môže prúdiť 200 až 600 GW elektrickej energie z letného Čile do zimnej Číny a naopak. Ostáva už len nájsť približne 23 miliárd dolárov – toľko sú odhadované náklady na realizáciu projektu Antipodas.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 1/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.