Kam s nimi

Z bicykla nemá úžitok iba ten, kto na ňom práve sedí. Bicykle nevypúšťajú emisie skleníkových plynov, sú takmer nehlučné a zaberajú oveľa menej miesta v porovnaní s automobilmi či inými dopravnými prostriedkami.

Foto Pixabay

S takýmito vlastnosťami by sa bicykel mohol stať ideálnym prostriedkom nielen na športovanie alebo rekreáciu, ale v bežnej každodennej doprave v mestách. Otázne je, kadiaľ má jazdiť.

Každé dve sekundy

Na svete sa podľa štatistík každý deň vyrobí 364 000 bicyklov a každý deň sa ich predá 47 670. Každú sekundu sa teda vyrobia štyri bicykle a každé dve sekundy si niekto jeden z nich kúpi – niet divu, že neexistuje spoľahlivý odhad ich celkového počtu. Isté je len to, že rýchlo stúpa, najmä v posledných desaťročiach. Už dávno neplatí, že tlačenica bicyklov na cestách je špecialitou niektorých regiónov východnej Ázie, kým v Európe zostávajú zábavkou. Čína a India síce zostávajú najväčšími výrobcami, Európska únia je však už tretia. K popularite bicyklov prispelo nielen zvyšujúce sa povedomie o ekológii a zdravšom spôsobe života, ale napríklad aj pandémia koronavírusu, počas ktorej sa ľudia snažili vyhýbať hromadnej mestskej preprave.
Na druhej strane, existujú aj iné štatistiky. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zverejnených v decembri minulého roku na svete každoročne zahynie na cestách približne 1,19 milióna ľudí. Bicyklisti pritom tvoria približne šesť percent z tohto počtu. Aj keby v mnohých prípadoch nehody zavinili svojou neopatrnosťou, platí, že na ich väčšiu ochranu by stačili jednoduché prostriedky.

Jednoduché a lacné

Jeden z bicyklov používaných na koľajovej dráhe Arthura Hotchkissa z konca 19. storočia, foto wikipédia/Randal J. (RJFerret), CC BY-SA 2.5

Najjednoduchším riešením sú cyklistické pruhy na existujúcich cestách, ktoré sú oddelené od vozovky buď vizuálne, alebo pomocou zábran. Na uliciach s autami sú výhodnejšie jednosmerné pruhy, v zónach bez áut bývajú obojsmerné. Cyklistické bulváre sú ulice s nízkou intenzitou dopravy, kde majú cyklisti prednosť v jazde. Značky, značenie na chodníkoch a obmedzenie rýchlosti áut umožňujú cyklistom bezpečne sa deliť o vozovku s automobilmi či inou dopravou.
Na cestách s hustejšou premávkou však musia byť cyklistické pruhy chránené pomocou fyzických oddeľovacích prvkov, ako sú obrubníky, nárazníky, stĺpiky alebo zábrany. Pravdaže, najlepšiu ochranu poskytujú oddelené chodníky, ich vybudovanie si však vyžaduje čas. Preto mestá medzi cyklistickým pruhom a pruhom pre vozidlá umiestňujú dočasné viditeľné farebné pásy, reflexné plastové kužele, voľne stojace zábrany a ľahké stĺpiky (aby nezvyšovali riziko zranenia cyklistov). V nemeckom Berlíne bolo okamžite po vypuknutí pandémie v apríli 2020 vytvorených 25 kilometrov nových cyklistických pruhov iba pomocou prenosných stĺpikov, mobilných značiek meniacich rýchlostné limity a objasňujúcich právo jazdy a žltých fólií.

Kalifornská cyklotrasa v roku 1900, foto wikipédia/Putnam; (Firm.) Southern Pacific Railroad Company, public domain

Železnica pre bicykle

Napriek údajom zo súčasnej Európy stavba špeciálnych ciest pre bicykle nie je nijakou novinkou. Na konci 19. storočia sa dokonca zdalo, že budúcnosť patrí práve im. Cyklistická mánia vtedy vyvolala až bizarné novinky, ako bola koľajová dráha pre špeciálne bicykle, na ktorých mali podľa predstáv amerického vynálezcu Arthura Hotchkissa ľudia dochádzať do práce. V roku 1892 bola v New Jersey postavená trojkilometrová železnica pre bicykle, ktorou mohli ľudia približne za šesť minút dochádzať do práce v strojárňach HB Smith Machine Company. Mesačný lístok stál dva doláre. Hoci podobné dráhy sa vzápätí objavili aj vo Veľkej Británii, jednokoľajová železnica, na ktorej sa cestujúci prichádzajúci z opačných smerov museli vždy dohodnúť, kto z nich vystúpi, aby sa nezrazili, dlho neprežila. Na trhu sa objavili moderné bicykle, ktoré boli nižšie a mali lepšie riešený pohon v porovnaní s malebným, ale nemotorným velocipédom, a koľajnice pre bicykel zanikli v priebehu niekoľkých rokov.
Jednou z prvých cyklistických ciest na svete sa stal cyklistický chodník na newyorskom Coney Islande v USA. Táto 5,5-míľová (8,85 km) trasa z drveného vápenca bola položená v strede existujúcej cesty Ocean Parkway v roku 1894 a spájala Coney Island s Prospect Parkom v Brooklyne. Stavba bola podľa časopisu Vox veľmi populárna. Cyklotrasa bola otvorená v polovici leta a okamžite zaznamenala úspech. Dokonca taký, že do mesiaca po otvorení bolo potrebné opraviť povrch z drveného vápenca a pod tlakom veľkého počtu ľudí sa cesta musela rozšíriť, cituje časopis Carltona Reida, autora knihy Roads Were Not Built for Cars (Cesty neboli stavané pre autá).

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 5/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto Pixabay