Kamzičie kroky a skoky

Kamzík sa najčastejšie pohybuje v nerovnom teréne v horských oblastiach a na presun využíva buď kroky, alebo skoky. Poklusom sa presúva väčšinou iba na rovných plochách. V prudkom behu môže dosiahnuť rýchlosť až 50 km/h.

Niektoré špecifické vlastnosti a stavy vnútorných orgánov kamzíka znižujú jeho unaviteľnosť pri namáhavom pohybe vo vysokohorskom teréne s redším vzduchom. Kamzík má pre pohyb vo vyšších polohách prispôsobené pľúca a krvné obehové ústrojenstvo. Srdce dospelého kamzíka má veľkú výkonnosť, váži až 350 g (ľudské srdce váži približne 280 g). Aj pľúca sú relatívne veľké a ich hmotnosť sa pohybuje od 0,5 do 1 kg. Počet vdychov a výdychov v pokoji dosahuje asi 25 za minútu. Telesná teplota kamzíka je 40 °C. Jeden kubický milimeter krvi obsahuje asi 12 miliónov červených krviniek, čo je približne trikrát viac než u človeka. Krvinky kamzíka majú navyše zväčšenú kapacitu na prenos kyslíka.

Ratice nadovšetko

Kamzík je párnokopytník a patrí medzi raticovú zver. Mimoriadne stavané ratice mu umožňujú bezpečný pohyb na klzkých vlhkých kameňoch a sutinových pohyblivých balvanoch aj v klzkej omrznutej tráve či na zamrznutom snehu. Ratice majú mimoriadne ostré a tvrdé hrany z veľmi pevnej rohoviny. V strede každej ratice je vypuklý vankúšik z mäkkej elastickej rohoviny, ktorý prostredníctvom ratice tesne priľne k podložke. Vďaka tejto elastickej časti môže kamzík pohodlne stúpať po naklonených skalných plochách. Rohovinová hrana ratice sa uplatňuje pri našľapovaní na malé skalné výstupky, na mäkkom podklade aj v trávnatej časti terénu a tak bráni ukĺznutiu. Ostrá hrana na ratici sa dobre zachytí aj do celkom malej medzierky medzi kameňmi. Kamzík môže roztiahnuť ratice od seba tak, že ich špičky spolu zvierajú uhol 30 až 45 stupňov. Túto veľkú roztiahnuteľnosť ratíc pri došľape umožňuje priečne spojenie oboch ratíc napnutou kožnou riasou a plochou membránovou šľachou. Aj vďaka takému uspôsobeniu ratíc sa môže pred skokom lepšie odraziť a tiež sa ľahšie brodiť hlbokým snehom alebo blatom.

Rohovinová hrana ratice sa upravuje pravidelným obrusovaním. Predovšetkým v lete, keď sa kamzíky pohybujú väčšinou po skalách, sa vyčnievajúce hrany ratíc o tvrdý podklad viac obrusujú, čím vystupujú elastické vankúšiky a umožňujú kamzíkovi istejší pohyb. V zime pri pohybe na snehu sa hrana neobrusuje a voľne prirastá. V zimnom teréne je to výhodou, lebo okraje ratíc, ktoré v zime výrazne prirastajú, sa lepšie zatínajú do zľadovateného snehu, a tým zvyšujú bezpečnosť pohybu.

Doplnkové paratice

Na pohyb v strmých stržiach skál slúžia kamzíkom okrem pohyblivých ratíc aj paratice. Spolu pripomínajú kombináciu horolezeckej obuvi trikún a vibrám (trikuna je horolezecký klinec v trojhrannom tvare umiestňovaný na podrážky topánok, v súčasnosti stúpacie železá alebo hovorovo mačky; vibram je špeciálna profilovaná podrážková guma, pozn. red.). Funkciu trikún plnia tvrdé ostré hrany ratíc a funkciu vibrám paratice, ktoré sú ako pružné, protisklzové, k podkladu priľnavé vankúše medzi ostrými hranami ratíc.