Oranžové, žlté, biele či fialové? Na jar hýri pohorie Javorníky na západnej hranici Slovenska s Českom všetkými farbami. Množstvo rozkvitnutých rastlín patrí medzi vzácne, často až kriticky ohrozené druhy. Rastú v lesoch, ale aj na lúkach a pasienkoch, ktoré tam vznikli v minulosti po masívnom výrube pôvodných lesov.
Javorníky, pre niekoho možno menej známe pohorie na Slovensku, tvoria v západnej časti časť štátnej hranice medzi Slovenskom a Českom. Patria však k významným oblastiam s prírodnými zaujímavosťami. Časť územia pohoria Javorníkov je na slovenskej strane začlenená do Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, na českej strane sú Javorníky súčasťou CHKO Beskydy.
Z pralesa lúky
Súčasná podoba Javorníkov je výsledkom činnosti kopaničiarov a pastierov. Tí začali v minulosti tzv. valašským právom rúbať pôvodné lesy a osídľovať stráne a údolia kedysi takmer nepreniknuteľného pralesa. Historicky bol takmer celý hrebeň Javorníkov odlesnený a využíval sa na pastvu. Páslo sa aj v riedkych lesíkoch a v javorinách. V poslednom storočí sa postupne od tohto využívania upustilo a došlo k zalesňovaniu smrekom.
V súčasnosti na javorníckom hrebeni prevažujú kultúrne smrečiny so zvyškami jedľových a javorových bučín a mimo lesa dominujú horské lúky, ktoré na mnohých miestach samovoľne zarastajú a čiastočne sa tam vyskytujú pastviny. Posledná časť hlavného hrebeňa a jeho blízkeho okolia s lúkami zostala len vďaka existencii turistických chát a zjazdovému lyžovaniu. Tieto oblasti sa pravidelne v prvej polovici leta kosia a vďaka tomu nezarastajú drevinami, čím sa vytvárajú vhodné podmienky na prežívanie viacerých, a to aj vzácnych druhov rastlín.
Karpatská flóra
Ojedinelé odlesnené maloplošné priestory možno vidieť aj na hrebeni popri pohraničnej ceste medzi oboma štátmi. Na týchto úsekoch sa v určitých časových intervaloch odstraňujú nežiaduce dreviny. Našťastie ešte existujú na javorníckom hrebeni miesta, kde je flóra pestrá so vzácnymi rastlinami, aj s početnými karpatskými prvkami. Je tu čo obdivovať už od skorej jari.
Vzhľadom na menej záujmovú oblasť Slovenska sa z botanického hľadiska v ostatných rokoch v tejto časti javorníckeho hrebeňa občas nájdu aj nové druhy rastlín, ktoré boli predtým na týchto miestach neznáme. Patrí k nim napríklad na začiatku leta rozkvitajúci horský druh chlpánik oranžový (Pilosella aurantiaca) s výraznými pomarančovými kvetmi, zistený na hlavnom hrebeni neďaleko lyžiarskeho strediska Kohútka. Jeho výskyt je na slovenskej strane Javorníkov doposiaľ nepotvrdený.
Šafrany a snežienky
Skoro na jar, zvyčajne od začiatku apríla v závislosti od počasia, tesne pod vrcholovou časťou hrebeňa Javorníkov a často na miestach, kde sa práve topia zvyšky snehu, rozkvitá prvý posol jari šafran karpatský (Crocus heuffelianus). Vyskytuje sa na miestach so severnou expozíciou, ktoré nie sú počas celého dňa vystavené slnečnému žiareniu a v priebehu dňa sú niekoľko hodín zatienené vyšším porastom drevín, najmä smrekov. V Česku je kriticky ohrozeným druhom. Jeho výskyt je úzko viazaný na extenzívne využívané lúčne porasty. Je to pôvodná rastlina Slovenska, no v oblasti javorníckeho hrebeňa na moravskej strane a potom aj v neďalekých Beskydách sa predpokladá jeho pôvodnosť aj na tomto území. Výskyt inde v Česku sa pokladá za nepôvodný.
Na slovenskej strane Javorníkov sa vyskytuje jeho blízky príbuzný – vzácny a chránený šafran spišský (Crocus discolor). Niekedy sa zaraďuje ako poddruh šafranu jarného (Crocus vernus) alebo šafranu karpatského. V tom istom čase tu kvitnú aj snežienky (Galanthus nivalis), ktoré rastú aj mimo lesa, napríklad na zjazdovkách na severne exponovaných svahoch. Vyskytujú sa aj na spoločných stanovištiach so šafranom. V susedných riedkych listnatých lesoch vtedy začínajú kvitnúť chochlačky (Corydalis), veterník žltuškovitý (Isopyrum thalictroides), krivec (Gagea) a iné skoré jarné rastliny.
Lykovec jedovatý
Lykovec jedovatý (Daphne mezereum) je nízky opadavý ker, ktorý často tvorí len niekoľko nerozkonárených výhonkov. Dosahuje výšku 40 až 150 cm. Konáre sú pevné, húževnaté a majú svetlosivú hladkú kôru, ktorá neskôr získava tmavší nádych. Ružové až ružovočervené, zriedkavo belavé štvorpočetné kvety kvitnú skoro na jar vo februári až apríli, na javorníckom hrebeni niekedy rozkvitajú ešte v čase topiacej sa snehovej pokrývky.
Podlhovasto kopijovité listy začínajú vyháňať a rozvíjať sa až v čase plného kvetu alebo až po odkvitnutí. Kvety vytvárajú strapcovité súkvetia sediace pozdĺž bezlistých vetvičiek. Prílišné dlhodobejšie vdychovanie vône kvetov sa neodporúča, pretože môže spôsobiť bolesti hlavy a závrat. Prenikavo voňavé kvety lákajú z diaľky aj prezimované motýle, napríklad babôčku pávookú (Aglais io).
Plody sú červené dužinaté kôstkovice veľké 0,5 až 1 cm. Celá rastlina, a najviac jej plody, je prudko jedovatá. Smrteľná dávka pre zdravého dospelého človeka je 10 až 12 plodov, ťažké otravy môžu nastať už po konzumácii siedmich plodov. Tie majú nepríjemnú ostro pálčivú chuť, takže nelákajú ku konzumácii, čo je aj šťastím pre človeka, a predovšetkým pre deti.
Na území Slovenska patrí lykovec jedovatý medzi pôvodné dreviny. Ako polotieňomilná drevina stredne náročná na pôdnu vlhkosť a pôdne živiny rastie vo vlhkých, polotienistých a svetlých lesoch od nížin až po horské pásmo, na rúbaniskách a popri lesných cestách. Vyskytuje sa v listnatých lesoch (bučiny a sutinové lesy), ale aj v zmiešaných lesoch s bohatým podrastom na výživných, prednostne vápenatých pôdach. Na Slovensku môže vystupovať až do kosodrevinového vegetačného stupňa.
Vstavačovec bazový
Približne na konci apríla začína v oblasti javorníckeho hrebeňa rozkvitať nádherná orchidea vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina). Dá sa o ňom povedať, že je kráľom orchideí na hlavnom hrebeni a jeho okolí, najmä vzhľadom na jeho miestami hojný výskyt. Ide o najskôr kvitnúci vstavačovec.
Je to relatívne nízka trváca bylina, vysoká od 10 do 25 cm, vzácne až 45 cm, s podlhovastými neškvrnitými listami. Má dve základné farebné variácie, bledožltú a purpurovú. Obe farebné formy rastú spolu na jednom mieste, môžu sa krížiť a vytvárajú mäsovo ružové jedince. Jemne bazovo voňajúce kvety rastú v súkvetí a zvyčajne kvitnú do júna.
Plodom je tobolka. Od ostatných u nás rastúcich druhov sa odlišuje hrubou a nadol ohnutou ostrohou a bázou pysku, ktorá je vždy výrazne žltá. Táto orchidea obľubuje kosené lúky a pasienky, kroviny a svetlé lesy od pahorkatín až po horský stupeň. V Česku sa vyskytuje vzácne v podhorských a horských oblastiach, častejšie len na východnej Morave. Na Slovensku aj v Česku je vstavačovec bazový zákonom chránený.
Prvosienky
Snáď na celom hrebeni v Javorníkoch a v priľahlých oblastiach je na odlesnených miestach častá prvosienka vyššia (Primula elatior). Skoro na jar v ešte pomerne slabo vyrastenej vegetácii je na stráňach pod hrebeňom veľmi nápadná. Na Slovensku rastie na vlhkejších lúkach, aj vo vyšších polohách, miestami v suťových lesoch, v nížinách ju nájdeme iba vzácne. Kvitne od marca do apríla a jej kvety sú len slabožlté a široko otvorené.
Príbuzná prvosienka jarná (Primula veris) je známejšia z nižších polôh. Na rozdiel od prvosienky vyššej má kvety žĺtkovožlté a iba mierne pootvorené. Oba druhy sú známe liečivé byliny používané do čajových zmesí aj na výrobu liečiv.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
