Podzemná palma

Palmy z čeľade Arecaceae môžu byť veľmi rôznorodé, jedna z nich je však výnimočná. Kvety a plody druhu Pinanga subterranea rastú úplne pod zemou. Palmu objavili vedci v 90. rokoch minulého storočia na ostrove Borneo, no opísaná bola až v roku 2023. Domorodí ľudia ju… pokračuj

Kvetinová pošta

Neexistuje azda odvetvie vedy, v ktorom by nebolo možné prispieť k všeobecnému poznaniu aj bez predchádzajúceho formálneho vzdelania. A neexistuje veda, ku ktorej by v histórii neprispievali ženy. Bez ohľadu na to, či sa to od nich očakávalo, alebo nie. Izabela Textorisová (1866 – 1949),… pokračuj

Skryté vzťahy v lese

Borovica lesná je na území Slovenska druhou hospodársky najvýznamnejšou ihličnatou drevinou. Medzi časté príčiny jej odumierania patrí rozšírenie podkôrneho hmyzu. Borovica lesná (Pinus sylvestris L.) je ihličnatá drevina z čeľade borovicovité (Pinaceae). Na území Slovenska rastie prevažne v oblastiach s plytkými pôdami na vápencoch, dolomitoch… pokračuj

Spotené kríky

Pot udržuje niektoré zvieratá v horúčavách chladné. Slané sekréty však takto slúžia aj jednému púštnemu kríku. Tamariška bezlistá (Tamarix aphylla) využíva zmes solí na získavanie vody zo vzduchu. Tamariške bezlistej sa darí v suchých, na soľ bohatých pôdach nížin na Blízkom východe. Je to halofyt,… pokračuj

Kyslý dážď

Aký vplyv majú kyslé dažde na životné prostredie? Dokážeme modelovať ich účinok aj v domácich podmienkach? Čo sa stane s rastlinami, keď sú im vystavené? Videonávod tohto experimentu, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na stránke video.matfyzjein.sk/experimenty. Dôsledok znečisteného ovzdušia Voda je nevyhnutná pre všetko živé… pokračuj

Záhrady poznania

Pre stromy nevidí les, hovorí sa, keď človeku pre záplavu detailov uniká celok. A býva to i naopak: veľký obraz zastiera maličkosti. Botanická záhrada nám pomáha pochopiť oboje. Rozumieť rastlinám, ktoré človeka živia, šatia aj liečia, bolo vždy v našom životnom záujme. Nedávno pribudol ďalší… pokračuj

Prales pri slovenskom mori

Pôvodné lesy sa v súčasnosti na ostrovoch v celom Stredomorí už takmer nikde nevyskytujú a tamojšia krajina sa v posledných tisícročiach činnosťou človeka postupne zmenila. Ostali už len nepatrné zvyšky niekdajších lesných porastov. Náhradné rastlinné spoločenstvá vznikli druhotne. Väčšinou sa v oblasti Stredomoria vyskytujú iba nízke… pokračuj

Zvuky rastlín

Suché rastliny paradajok a tabaku vydávajú zreteľné ultrazvukové kliknutia alebo praskania (angl. clicking noises). Tieto zvuky sa ozvali aj vtedy, keď vedci rastlinám odstrihli stonky. Evolučná biologička Lilach Hadanyová s kolegami z Telavivskej univerzity postavili ultrazvukové mikrofóny vedľa živých rastlín. Tím chcel zistiť, či rastliny… pokračuj

Vegetácia podľa rovníc

Naklíčené semienka šalvie španielskej (chia) potvrdili matematický model, ktorý pred desaťročiami navrhol počítačový vedec Alan Turing. Model z roku 1952 opisuje, ako v púštnej vegetácii vznikajú vzory pripomínajúce leopardie škvrny a zebrie pruhy. Turingove rovnice opisujú, ako môžu jednoduché interakcie viesť k prekvapivo zložitým vzorom.… pokračuj

Dá sa rastlina uspať?

O elektrických signáloch a anestézii v rastlinách porozpráva v aprílovej vedeckej cukrárni CVTI SR Andrej Pavlovič z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Hoci rastliny nemajú neuróny, dokážu generovať a šíriť elektrické signály. Tie v rastlinách prenikajú prostredníctvom cievnych zväzkov a dokážu tak informovať vzdialené… pokračuj