Konšpiračné teórie a udržateľnosť

Podľa článku medzinárodného tímu psychológov môže dôvera v konšpiračné teórie poškodzovať udržateľnosť spoločnosti.

Skupina psychológov, ktorú tvorili Jakub Šrol z Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) SAV, v. v. i., Jan-Willem van Prooijen z Vrije Universiteit v Amsterdame a Marina Maglićová z Ivo Pilar Institute v Záhrebe, publikovala článok v časopise Nature Human Behavior s názvom Ako dôvera v konšpiračné teórie môže poškodzovať udržateľnosť. Článok predstavuje výsledky prehľadovej štúdie, v ktorej autorský kolektív zhŕňa poznatky doterajších výskumov na túto tému.
Udržateľnosť pritom v širokom zmysle chápeme ako schopnosť ľudskej komunity plniť svoje potreby v súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií plniť ich vlastné potreby. Nevenujeme sa preto iba environmentálnej zložke, ale aj sociálnemu a ekonomickému pilieru udržateľnosti. Článok prezentuje dva spôsoby, ktorými môžu konšpiračné teórie poškodzovať udržateľnosť. Opakované vystavenie konšpiračným teóriám môže buď priamo znižovať udržateľné postoje a správanie ľudí, alebo môžu konšpiračné presvedčenia ľuďom poslúžiť na zdôvodnenie a ospravedlnenie ich vlastných postojov či spôsobov správania, ktoré poškodzujú udržateľnosť, uvádza Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV, v. v. i.
Autori a autorka článku argumentujú, že súčasné výskumy konšpiračných presvedčení poskytujú dôkazy o tom, že dôvera v konšpiračné teórie môže podkopávať spoločenskú, environmentálnu a ekonomickú udržateľnosť. Spoločenskú narúšaním vzťahov medzi ľuďmi a skupinami v spoločnosti a prispievaním k spoločenskej polarizácii, zhoršovaním verejného zdravia, napríklad znižovaním ochoty dať sa zaočkovať, či dokonca ohrozovaním základných ľudských práv prostredníctvom znižovania dôvery v inštitúcie, ktoré tieto práva garantujú. Environmentálna udržateľnosť sa znižuje poklesom podpory obmedzovania emisií skleníkových plynov a menšími investíciami do čistých zdrojov energie či ochrany zraniteľných ekosystémov. Ekonomickú udržateľnosť podkopáva strata dôvery a spolupráce medzi ľuďmi a komunitami, znižovanie podpory technologických inovácií a poškodzovanie medzinárodných vzťahov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zdravého fungovania medzinárodného trhu.

Na základe tlačovej správy Slovenskej akadémie vied pripravila R