Keď som sa ubytoval v hoteli v Krpáčove, rekreačnej oblasti na úpätí južných svahov Nízkych Tatier, upozornili ma, že voda vo vodovodných kohútikoch nie je pitná. Veľa ľudí možno netuší, prečo je to tak, ale dôvod tohto opatrenia je vážny. O tomto probléme, ktorý vôbec nie je lokálny, sme sa rozprávali s anorganickým chemikom prof. Karolom Jesenákom.
Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc., celý profesionálny život pôsobil na Katedre anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venoval sa najmä výskumu a technologickému využitiu aerogélov, ílových minerálov, fotokatalyzátorov a uhlíkových nanorúrok. Okrem predmetov súvisiacich s týmito látkami prednášal aj chemickú informatiku, vedeckú literatúru a priemyselnú chémiu. Popularizácii vedy venoval asi 200 článkov a niekoľko kníh.
Ako je to s pitnou vodou v hoteli v Krpáčove?
Aby sme hneď na začiatku niekoho nevystrašili, s pitnou vodou tam nie je problém. Je k dispozícii vo fľaškách v každej izbe a zároveň v jednej vyčlenenej vodovodnej batérii na prízemí. Voda z kohútikov v jednotlivých izbách sa však používa iba na umývanie a sprchovanie. Mnohí si z toho ťažkú hlavu nerobia a ani sa nepýtajú, prečo je to tak.
Ako možno opísať rekreačné stredisko Krpáčovo?
Ide o chatovú oblasť v podhorí Nízkych Tatier v katastri obcí Dolná a Horná Lehota severne od Podbrezovej. Nachádza sa v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Ústrednú časť Krpáčova tvorí veľká lúka s dvoma hotelmi v jej hornej časti, z ktorých jeden je v súčasnosti v rekonštrukcii. V spodnej časti sa nachádza umelá vodná nádrž, ktorá sezónne slúži na kúpanie a rybolov.
Nádrž je napájaná krátkym potokom Červená voda a niekoľkými prameňmi v jej bezprostrednej blízkosti. Z nej sa potok po krátkom úseku vlieva do Vajskovského potoka tečúceho zo susednej doliny a napokon ústi do Hrona v obci Lopej.
S čím súvisí sfarbenie miestnych vôd?
Keď návštevník pri prechádzke okolo jazera narazí na pramene napájajúce nádrž a potok, hneď si všimne hnedočervenú farbu ich železitých sedimentov. Tie nie sú na Slovensku vôbec zriedkavé a často ich vidno pri výronoch pitných minerálnych vôd. To však nie je prípad Krpáčova. Farba miestnych vôd totiž prezrádza, že v podzemí sa tieto vody dostávajú do styku s rudnými žilami. Tie obsahujú okrem železa aj iné rudné minerály, ktorých pomalé rozpúšťanie môže túto vodu diskvalifikovať ako pitnú. Aj keď voda z tohto potoka nie je vodným zdrojom, je zrejmé, že s ním nejako súvisí.
V čom je hlavný problém vody v Krpáčove?
Krpáčovo má niekoľko vodných zdrojov, ktorých zloženie sa líši. Hlavným dôvodom, prečo voda v niektorých nie je pitná, je to, že je v nej prekročená povolená koncentrácia arzénu (10 μg/l) alebo antimónu (5 μg/l). Oba prvky predstavujú značné zdravotné riziká pre svoju toxicitu a karcinogenitu.
Prečo je limit pre koncentráciu arzénu dvakrát vyšší než pre antimón?
Má to niekoľko dôvodov, ktoré navzájom súvisia. Arzén je v horninách a produktoch ich zvetrávania oveľa rozšírenejší ako antimón. Vďaka tomu je po celom svete lepšie zdokumentovaný jeho vplyv na zdravie ľudí.
Pri antimóne je týchto údajov málo a jeho riziká sa opierajú zväčša iba o testy na zvieratách. Súčasný limit pre oba prvky vyjadruje väčšiu opatrnosť pri menej zdokumentovaných účinkoch antimónu a zároveň problém s ťažko dosiahnuteľnou, veľmi nízko nastavenou hranicou normy pre viac rozšírený arzén.
Nízke Tatry boli v minulosti miestom intenzívnej ťažby rúd, z ktorej najvýznamnejšia bola ťažba antimónu.
Vzájomný výrazný rozdiel v koncentráciách arzénu a antimónu dokumentujú aj obsahy týchto prvkov v pitných vodách pred účinnosťou súčasnej normy, ako aj ich pomer v zachytených odpadoch v neďalekej Vajskovej (časť Podbrezovej).
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFoto Karol Jesenák
