Kreslím vedu

Lucia Ciglar na svojom instagramovom profile Kreslím vedu približuje zložité témy prostredníctvom populárno-vedeckých obrázkov.

Akú úlohu podľa vás zohrávajú obrázky a infografiky pri prezentácii vedeckých poznatkov a popularizácii vedy?

Obrázky pomáhajú pochopiť aj zložité témy rýchlejšie a intuitívnejšie, čo potvrdzujú aj vedecké štúdie. Majú miesto nielen v popularizácii, ale aj vo vedeckej komunikácii, od schém po grafy a vizualizácie dát. Na sociálnych sieťach majú zasa tú výhodu, že dokážu upútať a otvoriť priestor pre hlbší obsah, ktorý by inak človek možno prehliadol.

Ako ste sa dostali ku kresleniu populárno-vedeckých infografík a čo vás priviedlo k založeniu profilu Kreslím vedu?

Ku kresleniu som nikdy nemala blízko, ale vždy ma bavilo hľadať spôsob, ako podať informáciu zrozumiteľne. Počas práce vo vede som robila vizualizácie dát a uvedomila som si, aké dôležité je prezentovať výsledky prehľadne a esteticky, pretože tak sa dá výrazne zvýšiť ich porozumenie. Je to užitočná zručnosť, no málokto má čas sa jej venovať, hoci je dôležitá pri žiadostiach o grant alebo publikáciách. Keď som chcela osloviť širšie publikum, prirodzene z toho vznikol projekt Kreslím vedu.

Kde hľadáte inšpiráciu, či už pre témy, alebo pre samotné vizuálne spracovanie obrázkov?

Inšpiráciou je pre mňa samotná veda – články, štúdie a výskumy, ktoré sa bežne k ľuďom nedostanú. Rada ich preložím do prístupnejšej formy a zároveň tak podporujem vedeckú gramotnosť. Témy prinášajú aj otázky od sledovateľov a diskusie pod príspevkami. Vizuálne sa usilujem o jednoduchosť, aby každý prvok mal význam a pomáhal pochopeniu myšlienky.

Ako vyzerá vaša príprava? Aké nástroje alebo softvér používate a čo považujete pri tvorbe za najdôležitejšie?

Najprv si robím rešerš a overujem informácie. Najťažšie je prísť s dobrým nápadom, s metaforou alebo princípom, ktorý tému vystihne. Pracujem v programe Adobe Illus­trator, v ktorom obrázok skladám ako stavebnicu vizuálnych prvkov. Na záver si pýtam spätnú väzbu od ľudí mimo odboru, aby som vedela, či je zrozumiteľný, a podľa toho ho dolaďujem. Dôležité je, aby mal jasné posolstvo, dalo sa mu porozumieť na prvý pohľad a zároveň mal hĺbku.

Pri popularizácii vedy je často ťažké nájsť rovnováhu medzi jednoduchosťou a presnosťou. Ako to riešite vy?

Snažím sa zjednodušovať len do tej miery, aby sa nestratil význam. Keby zjednodušenie skreslilo realitu, tému radšej rozdelím alebo odložím. Mám výhodu alebo luxus v tom, že nemávam zadania ani spolupráce, takže si môžem sama vyberať témy. Takisto spätná väzba mi pomáha doladiť rovnováhu medzi presnosťou a zrozumiteľnosťou.

Máte nejakých obľúbených grafikov alebo profily, ktoré vás inšpirujú?

Z instagramových tvorcov mám rada Information is Beautiful, Visual Capitalist a Unbiased Science. Inšpiruje ma aj dátová vizualizácia a novinárska grafika, napríklad práca Johna Burna-Murdocha z Financial Times a jeho rubrika Data Points alebo aj vizualizácie v The New York Times.

Aké výhody, ale aj úskalia podľa vás prináša popularizácia vedy prostredníctvom sociálnych sietí?

Najväčšiu výhodu vidím v tom, že veda sa dostáva medzi ľudí prirodzene, popri bežnom scrollovaní. Nie ako niečo pre odborníkov, ale ako súčasť každodennosti. Zároveň sú sociálne siete rýchle a niekedy povrchné, preto sa snažím tvoriť obsah, ktorý zaujme, ale zachová si hodnotu. Ak obrázok niekoho prinúti zastaviť sa a zamyslieť, splnil svoj účel.

Redakčný článok