Lemaître a jeho vesmír

V novembri 1951, teda pred 65 rokmi, akceptovala Pápežská akadémia vied Lemaîtrovu teóriu, ktorá je známa ako teória veľkého tresku.

Anglický astronóm Arthur S. Eddington označil teóriu veľkého tresku za brilantné riešenie, foto dailygalaxy.com
Anglický astronóm Arthur S. Eddington označil teóriu veľkého tresku za brilantné riešenie, foto dailygalaxy.com

Podľa následného vyhlásenia pápeža Pia XII. sa Lemaîtrovým veľkým treskom preukázalo, že počiatok sveta mal pôvod v stvoriteľskom akte. Lemaître s pápežovým vyjadrením nesúhlasil a presvedčil ho, že sa nepatrí verejne hovoriť (z pozície katolíckej cirkvi) v zmysle kreacionizmu, že neslobodno robiť také kozmologické vyhlásenia. Vyslovil sa proti vzájomnému miešaniu vedy a náboženstva, čo aj preňho – ako kňaza a vedca v jednej osobe – tie dve oblasti ľudskej skúsenosti neboli v rozpore.

Vedec i kňaz

Mons. Georges Henri Joseph Édouard Lemaître, otec teórie veľkého tresku, bol belgický kňaz, kozmológ-astrofyzik, profesor fyziky na univerzite v Louvaine. Narodil sa 17. júla 1894 v Charleroi v Belgicku. Odmalička túžil po poznaní, chcel byť kňazom i vedcom. Oboje sa mu podarilo, stal sa v náležitej miere jedným aj druhým.

Z jezuitskej strednej školy Collège du Sacré-Coeur v Charleroi sa ako sedemnásťročný dostal na štúdium na Louvainskú katolícku univerzitu. Zapísal sa na štúdium techniky, no počas prvej svetovej vojny pôsobil ako dobrovoľník v radoch delostrelcov belgickej armády a vyslúžil si aj belgický vojnový kríž s palmovými ratolesťami. Po vojne pokračoval v štúdiu, no z techniky sa preorientoval na fyziku a matematiku. Medzičasom sa zapísal aj do seminára Mechelenskej arcidiecézy a pripravoval sa na dráhu kňaza.

Počas prednášky na univerzite v Louvaine
Počas prednášky na univerzite v Louvaine

Roku 1920 získal doktorát obhajobou práce Aproximácia funkcií viacerých reálnych premenných a bakalaureát v tomistickej filozofii. Roku 1923 ho vysvätili za kňaza. Až do roku 1924 však pokračoval v štúdiách na Cambridgeskej univerzite, kde ho anglický astronóm Arthur Stanley Eddington uviedol do modernej stelárnej astronómie a numerickej analýzy. Napokon roku 1927 zavŕšil štúdiá doktorátom na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v USA. Medzičasom začal na čiastočný úväzok prednášať na Louvainskej univerzite. Tam potom zakotvil až do svojho odchodu do dôchodku ako riadny profesor mechaniky a matematickej metodológie.

Brilantné riešenie 

V Louvaine ho začala zamestnávať idea rozpínania sa vesmíru. Jeho odborná práca Homogénny vesmír s konštantnou hmotnosťou a vzrastajúcim rádiom s ohľadom na pozorovanú radiálnu rýchlosť mimogalaktických hmlovín, ktorá vyšla časopisecky roku 1927, vykresľovala už podstatné črty expanzie vesmíru. Bolo to dva roky predtým, ako prišiel s touto myšlienkou vo svojich prácach Edwin Hubble – tomu sa v súčasnosti najčastejšie pripisuje sama koncepcia rozpínania sa kozmu. Einstein myšlienku expandujúceho vesmíru spočiatku odmietal, vesmír bol v jeho pôvodnej predstave statický.

Až roku 1931 vyšiel Lemaîtrov článok, ktorý Eddington roku 1930 označil za brilantné riešenie nevyriešených problémov kozmológie, aj v angličtine – pravda, vykrátený o rozhodujúce pasáže týkajúce sa (neskôr tak pomenovanej) Hubblovej konštanty a výpočtov rastu expanzie. Dnes sa údajne vie, že Lemaître stať sám vykrátil – s poukázaním na to, že podľa jeho názoru Hubble tie veci predložil detailnejšie. Pritom sám Lemaître, čo svedčí o jeho vedeckej skromnosti, sa nikdy nepokúšal uchádzať o právo prvenstva.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2016.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Jozef Zavarský

Foto CUL