Liečba rýchlosťou

Keď sa vás niekto opýta, ktorý je najrýchlejšie sa pohybujúci objekt v športe, zabudnite na tenisové podania, golfové odpaly, nechytateľné puky či šípy vystrelené z kladkových lukov. Dokonca ani vozidlá F1 nepredbehnú obyčajný niekoľkogramový kúsok korku so sukienkou z husích, kačacích či umelých pierok.

V apríli 2023 indický hráč bedmintonu Satwiksairaj Rankireddy odpálil košík rýchlosťou 565 km/h – takmer o 170 km/h rýchlejšie ako rekord nameraný v F1 a približne o 300 km/h rýchlejšie ako najrýchlejšie zaznamenané tenisové podanie. Keby chcel niekto náhodou považovať bedminton iba za akúsi jemnejšiu formu tenisu, hlboko by sa mýlil.

S otvoreným koncom

Rýchlosťou sa prekvapenia iba začínajú. Okrem toho, že je vo svojej rekreačnej podobe nenáročný na výbavu (na pinkanie na lúke stačia iba rakety a košík), bedminton má všetky predpoklady stať sa plnohodnotnou súčasťou liečebných programov zameraných na mozog a centrálnu nervovú sústavu.
Na rozdiel od behu či plávania, ktoré prebiehajú (väčšinou) predvídateľným spôsobom, bedminton patrí medzi tzv. cvičenia s otvorenými zručnosťami. Pri nich sa nedá naplánovať, akým spôsobom, smerom a rýchlosťou sa bude človek pohybovať, pretože musí neustále reagovať na súpera a zmeny situácie. Takéto cvičenia vo všeobecnosti zlepšujú kognitívne funkcie. Bedminton sa však pre svoje špecifické vlastnosti v niektorých neurologických centrách (najmä v Ázii) skúma aj ako nástroj rehabilitácie pre pacientov po ľahšej mozgovej príhode, pri Alzheimerovej chorobe alebo na zlepšovanie kognitívnej flexibility a reakčného času detí s ADHD.

Ľahký ako perie

Bedmintonový košík je celkom iný ako loptičky v tenise či golfe. Má relatívne ťažkú korkovú hlavičku a z nej vyrastajúcu veľmi ľahkú sukničku zo 16 pierok alebo plastu. Takýto tvar je aerodynamicky veľmi nepriaznivý, ako otvorený padák, o ktorý sa intenzívne opiera vzduch a spomaľuje ho. Keď sa do úderu poriadne vloží aj bežný hráč, košík môže vyletieť rýchlosťou viac ako 300 km/h. Už o pár desatín sekundy po prelete niekoľkých metrov však jeho rýchlosť v dôsledku odporu vzduchu môže klesnúť na polovicu alebo ešte menej.
Keď košík stráca rýchlosť, gravitácia ho ťahá dole oveľa efektívnejšie. Preto drop (jemné spustenie košíka za sieť) alebo clear (vysoký dlhý úder k zadnej čiare) klesajú v druhej polovici letu oveľa strmšie ako v tenise. Odpor vzduchu celkom eliminuje schopnosť košíka letieť ďalej dopredu. Bežné košíky vážia iba 4,75 až 5,5 g (tenisová loptička je asi desaťkrát ťažšia). Keďže korková hlavička je ťažšia než perie, počas letu sa košík natočí hlavičkou smerom dole. To mu dáva určitú stabilitu. Košíky boli tradične z kačacieho alebo husacieho peria, až v 60. rokoch 20. storočia začali výrobcovia do hlavičiek injektovať nylonové sukničky, čo zvýšilo ich trvanlivosť. Súčasné materiály kombinujú výhody prírodného peria (let, kontrola) a syntetických materiálov (odolnosť).

Trafiť sweet spot

Až do polovice 20. storočia sa používali ťažké drevené rakety, ktoré hráčom ponúkali len malý sweet spot – čiže miesto ideálneho odrazu na výplete rakety. V 60. a 70. rokoch sa začali objavovať hliníkové a oceľové rakety a neskôr rakety z uhlíkových vláken a kompozitov. Moderná raketa neváži ani 100 g, ponúka väčší sweet spot a presnejšiu kontrolu. Struny sú z nylonu a rôznych syntetík (pôvodne sa používalo hovädzie črevo). Väčšie napätie výpletu ponúka viac presnosti, menšie zasa pružnosť.