Učenie elektrinou

Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature Scientific Reports sa ľudia, ktorí dostávali jemné zásahy elektrickým prúdom do zadnej časti hlavy, naučili manévrovať s robotickým chirurgickým nástrojom vo virtuálnej realite a potom aj v reálnom prostredí oveľa ľahšie ako ľudia, ktorí ich nedostávali. Stimulácia časti mozgu… pokračuj

Keď mozog klame

Naše oči a hlavne náš mozog nás často klamú. Mozog to robí to preto, aby zefektívnil svoje fungovanie, a domýšľa si z prechádzajúcich skúseností. To sa dá šikovne využiť na pobavenie rôznymi optickými ilúziami. Môžeme ich nájsť všade, od krátkych internetových článkov až po veľké… pokračuj

Autizmus a zabúdanie

Väčšina z nás si pamätá len málo alebo žiadne zo zážitkov z detstva, keď mal menej ako dva roky. Táto forma straty pamäti známa ako detská amnézia označuje zdanlivo úplnú stratu spomienok vytvorených počas raného života. Neurológovia z Trinity College Dublin skúmali, ako ju ovplyvňujú… pokračuj

Evolúcia uchovaná v mozgu

Hady tvoria približne jednu osminu stavovcov žijúcich na súši. Vyskytujú sa v širokej škále foriem a veľkostí a prispôsobili sa životu pod zemou, na súši, vo vode a na stromoch. Biológovia tentoraz zvolili nový spôsob výskumu vývoja hadov a ich morfológie. Namiesto toho, aby sme… pokračuj

Mozog v dobrej kondícii

K významným cieľom neurobiológie počas poslednej dekády patrí odhaľovanie princípov už známej plasticity ľudského mozgu, teda jeho schopnosti meniť sa. Výskumné aktivity v inštitúciách po celom svete, ale aj v rámci Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., prinášajú nové zaujímavé zistenia. O vplyve zdravého životného… pokračuj

Mozog vo vesmíre

Vo vesmíre sa komory s tekutinou v mozgu astronautov prispôsobujú mikrogravitácii tak, že sa zväčšujú. Po vesmírnej misii môže trvať až tri roky, kým sa zmenšia na normálnu úroveň. Podľa vedcov môžu astronauti potrebovať aspoň taký dlhý čas, kým ich mozog bude opäť pripravený na… pokračuj

Zážitky blízke smrti

Správy o zážitkoch blízkych smrti – s príbehmi o bielom svetle, návštevách blízkych, počúvaní hlasov a inými príznakmi – sú hlboko zakorenené v našom kultúrnom prostredí. Neurologička Jimo Borjiginová a jej kolegovia z Michiganskej univerzity skúmali aktivity súvisiace s vedomím v umierajúcom mozgu. Tím identifikoval štyroch pacientov,… pokračuj

Ako pracuje mozog

O tom, ako si vedci myslia, že nám funguje mozog, porozpráva v májovej vedeckej cukrárni CVTI SR Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave. Ľudský mozog je tá najzložitejšia vec, akú poznáme. To, ako vnímame, ako spomíname, ako myslíme, ako sa správame, je produktom… pokračuj

Sila nášho jazyka

Ľudia s rôznymi rodnými jazykmi majú v špecifických častiach mozgového jazykového okruhu odlišnú silu spojenia, čo naznačuje, že kognitívne požiadavky našich rodných jazykov fyzicky formujú mozog. Štúdia založená na takmer 100 skenoch mozgu je jednou z prvých, v ktorej vedci takéto štrukturálne rozdiely identifikovali. Špecifické… pokračuj

Srdce ovplyvňuje myseľ

Pacienti s panickou poruchou majú často aj problémy so srdcom. Bežným príznakom je tachykardia, srdcová frekvencia vyššia ako 100 úderov za minútu. Podľa jednej štúdie majú ľudia s úzkosťou o 26 % vyššie riziko ischemickej choroby srdca. Otázkou je, či úzkosť ovplyvňuje činnosť srdca, alebo… pokračuj