Mačka domáca (Felis catus) sa do Číny dostala v 8. storočí pravdepodobne po Hodvábnej ceste, no Číňania dovtedy neboli bez mačiek. Podľa vedcov myši v starovekej Číne lovila mačka bengálska (Prionailurus bengalensis).
Paleontologička He Yuová z Pekinskej univerzity v Číne a jej tím skúmali mitochondriálnu DNA z kostí 22 mačiek z ľudských sídel. Vzorky pochádzali od neolitu, spred asi 5 400 rokov, až po 20. storočie. Najstaršie zistené pozostatky mačky domácej sa datujú okolo roku 730. Mačky domáce sú potomkami africkej mačky plavej (Felis lybica). DNA pozostatkov ukazuje na pôvod na Blízkom východe, takže bola príbuzná africkým mačkám divým z toho istého regiónu.
Keď sa však vedci pozreli na vzorky spred roku 200, DNA patrila mačkám bengálskym – druhu pôvodnému v Číne. Zrejme neboli také prítulné ako mačky domáce: žili v blízkosti ľudí, ale nie v ich domoch. Z ľudských sídlisk zmizli okolo 3. storočia, keď Čínou zmietali vojny a úpadok. Keď sa neskôr vrátila stabilita a dostatok potravy, mohli sa znovu objaviť. Vtedy však už prišla do Číny mačka domáca. Zaplnila ekologickú niku a vyhrala, pretože bola aj krotkejšia. Mačka bengálska sa však neustále vracia. Mnohé žijú blízko ľudí, dokonca aj na predmestiach Pekingu, pripomína H. Yuová. Ľudia – a ich odpadky a hlodavce – ich naďalej priťahujú.
Zo stránky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa