Mapy z vesmíru

Zemský povrch pokrývajú rôzne druhy vegetácie, od lesov a močiarov po plodiny, a vodné útvary, ako aj umelé povrchy, ktoré sú čoraz častejšou črtou našej krajiny. V súčasnosti sa mapovanie zemského povrchu nezaobíde bez globálnych navigačných satelitných systémov.

Cieľom viacerých vesmírnych programov je pozorovanie a monitorovanie Zeme, aby sa mohol zmapovať rozsah ľudskej činnosti na našej planéte. Údaje z týchto programov odhaľujú nielen zmeny, ale pomáhajú nám aj lepšie pochopiť a plánovať udržateľnejšie využívanie cenných pôdnych zdrojov. Podrobné a včasné informácie o monitorovaní krajinnej pokrývky tak významnou mierou podporujú prijímania rozhodnutí od mestského plánovania, dopravných trás a zelených plôch až po presné poľnohospodárstvo a obhospodarovanie lesov.

Od CORINE po Copernicus

V roku 1985 Európska komisia schválila program CORINE (Coordination of Information on the Environment; Koordinácia informácií o životnom prostredí), ktorého cieľom bolo vytvoriť informačný systém o stave životného prostredia štátov Európskeho spoločenstva. Európa sa vtedy po prvý raz spoločne pokúsila o zmapovanie krajinnej pokrývky celej Európy. Odborníci v oblasti obhospodarovania pôdy sa spoliehali na kombináciu pozemných meraní a leteckých fotografií, ktoré často dopĺňali finančne náročné snímky s nízkym rozlíšením získané prostredníctvom malého počtu satelitov. Keďže údaje boli roztrieštené, získať porovnateľnú celoeurópsku predstavu o hrozbách pre európske pôdne zdroje bolo náročné. Dokončenie prvého mapovania trvalo 10 rokov.

Grécko

Koncom 90. rokov 20. storočia sa zrodila myšlienka programu Európskej únie pre pozorovanie Zeme Copernicus. Prvý satelit Sentinel-1A bol umiestnený na obežnú dráhu v roku 2014, pričom cieľom je umiestniť na obežnú dráhu do roku 2030 súbor takmer 20 ďalších satelitov. Program riadi Európska komisia v úzkej spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a je podporovaný členskými štátmi a rôznymi európskymi organizáciami a agentúrami. V rámci programu Copernicus sa sleduje naša planéta a jej prostredie s výsledným úžitkom pre všetkých obyvateľov Európy. Program ponúka informačné služby založené na satelitnom pozorovaní Zeme a na údajoch in situ, čiže na tvári miesta – zo zemského povrchu. Satelity na pozorovanie Zeme, ktoré poskytujú údaje využívané službami programu Copernicus, sú rozdelené do dvoch skupín misií – satelity Sentinel, ktoré sa vyvíjajú na osobitné potreby programu Copernicus, a podporné misie, ktoré prevádzkujú vnútroštátne, európske či medzinárodné organizácie a ktoré už poskytujú službám programu Copernicus množstvo údajov.

Misia Sentinel

Taliansko

Prírodné procesy, zmena podnebia a spôsob, akým využívame pôdu na obživu rastúcej populácie sú dôvodom, prečo sa krajinná pokrývka Zeme ustavične mení. Mapovanie krajinnej pokrývky je nevyhnutné nielen na monitorovanie zmien, ale podporuje aj mnohé praktické aplikácie. Generovanie týchto máp však vyžaduje spracovanie obrovského množstva satelitných údajov a určité technické vedomosti. Vďaka misii Copernicus Sentinel-2 a novým zdrojom cloud computingu sú na obzore úplne automatizované krajinné mapy s rozlíšením 10 metrov. Informácie o krajinnej pokrývke sú dôležité na mnohých úrovniach, a to od miestnej, regionálnej úrovne cez národnú až po globálnu úroveň a v rôznych časových intervaloch. Aktuálne mapy sú rozhodujúce na prijímanie informovaných rozhodnutí o politike, rozvoji a riadení zdrojov a pre disciplíny, ako sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, mestské plánovanie, ochrana životného prostredia a krízové ​​riadenie.
Dve satelitné družice Copernicus Sentinel-2 obiehajú takmer 800 km nad zemou a mapujú krajinnú pokrývku v rozlíšení 10 metrov. Každý identický satelit nesie multispektrálny zobrazovač, ktorý dokáže rozlíšiť rôzne triedy pokrytia, ako sú lesy, obrábané oblasti, trávnaté porasty, voda a umelé povrchy, napríklad cesty či budovy. Misiu možno použiť aj na stanovenie rastlinných indexov, ako je množstvo chlorofylu a vody v listoch, aby bolo možné monitorovať zmeny v zdraví rastlín a raste.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 5/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

BP, foto ESA

Komentáre