Medzinárodný jazyk esperanto oslavuje 130. výročie svojho vzniku

Najznámejší plánový jazyk na svete – esperanto – má svoje okrúhle narodeniny – toto dielo varšavského lekára Ludvika Zamenhofa má za cieľ byť pomocný jazyk v medzinárodnej komunikácii a fungovať ako nadnárodný dorozumievací prostriedok. Jeho výhodou oproti národným jazykom je najmä jeho jednoduchosť (dá sa zvládnuť 5-10 krát rýchlejšie) a neutralita (nepatrí nikomu a zároveň každému, kto sa ho naučí).

Z Varšavy do Martina
Dnes, 26.7. uplynulo presne 130 rokov od vydania prvej učebnice esperanta vo Varšave, ktorá uzrela svetlo sveta v tento deň v roku 1887 a umožnila tak vznik a rozšírenie esperanta po svete. Zaujímavosťou je, že tvorca jazyka využil na vydanie svojej prvej učebnice polovicu vena zo sobáša, ktoré získal od svojho svokra, zámožného obchodníka z Litvy.

V tomto roku si zároveň na Slovensku pripomíname 110 rokov od vydania prvej učebnice esperanta pre Slovákov, ktorú v roku 1907 vydal v Martine v slovenčine pacifista a zástanca esperanta Albert Škarvan.

Esperanto sa týmto stalo známe aj na Slovensku a od tejto doby sa datuje aj vznik slovenského esperantského hnutia, v ktorom pôsobili v minulosti aj viaceré známe osobnosti, ako napr. maliar Martin Benka či hudobný skladateľ Ján Valašťan Dolinský alebo aj podnikateľ a neskôr poslanec NRSR Bohumil Hanzel.

Jednoduchosť a efektivita
Esperanto je jazykom bez výnimiek, jeho gramatika má šestnásť základných pravidiel a slovná zásoba je založená na románskych, germánskych a slovanských jazykoch. Bol vytvorený podľa určitého plánu, sústavy a poriadku – preto je pravidelný a zároveň veľmi efektívny z hľadiska naučenia sa a jeho používania. Jeho zvuk pripomína taliančinu. Číta sa tak, ako sa píše. Na svete ovláda tento jazyk podľa odhadov až dva milióny ľudí. Pre asi tisícku z nich je to materinský jazyk. Sú to najmä deti z manželstiev, v ktorých každý z rodičov je inej národnosti a esperanto používajú doma ako dorozumievací prostriedok. Svetový esperantský zväz (UEA) združujúci esperantistov usporadúva každý rok Svetový kongres esperanta – práve v minulom roku sa tento kongres uskutočnil po prvýkrát v histórii na Slovensku – v meste Nitra sa konal 101. ročník tohto podujatia (http://nitra2016.ikso.net/).

Esperanto napreduje aj vďaka internetu
Vydaním prvej učebnice L. L. Zamenhof umožnil vznik medzinárodnej komunity, ktorá sa začala rozširovať po celom svete a v dnešnej dobe možno nájsť esperantistov takmer v každej krajine na svete. Esperantisti svoj jazyk využívajú na cestovanie a vzájomnú komunikáciu, organizujú v ňom medzinárodné akcie a aktivity. Navyše sa tento jazyk stále vyvíja a s rozvojom vedy a techniky v ňom pribúdajú nové slová. V súčasnosti zažíva esperanto nárast popularity – z časti k tomu prispel aj rozvoj internetu, ktorý umožňuje jednoduchšiu a rýchlejšiu komunikáciu medzi esperantistami po svete. Napríklad známa americká web-stránka na učenie sa cudzích jazykov Duolingo má už vyše milióna užívateľov, ktorý sa na nej učia esperanto.

Aj na Slovensku sme svetoví
Na Slovensku sa esperantu darí pomerne dobre – aj keď počet aktívnych členov nie je vysoký, vo viacerých ohľadoch sme dokonca na špičke v celosvetovom meradle. Ako hovorí predseda Slovenskej esperantskej federácie Peter Baláž: „Za naše úspechy, ktoré sú medzi esperantistami dobre známe po celom svete vďačíme viacerým faktorom – jedným z nich sú viaceré osobnosti esperantského hnutia, ktoré realizujú svetovo úspešné projekty, zároveň napríklad na organizovanie medzinárodných podujatí máme vhodnú polohu ako krajina v strede Európy. Vďaka tomuto sa napríklad už od roku 2007 koná každoročne na Slovensku „Letná škola esperanta“ (http://ses.ikso.net), ktorá sa stala najväčšou školou esperanta na svete, ktorú navštevuje približne 180-250 účastníkov z 20 krajín sveta. Tohtoročná Letná škola esperanta sa práve skončila v Banskej Štiavnici (15.-23.7.) a medzi 173 účastníkmi z 19. krajín bolo najviac – až 37 zo Slovenska.“

Okrem podujatí ale máme aj iné prvenstvá – slovenský autor a dlhoročný aktivista Stanislav Marček z Martina vydal populárnu učebnicu „Esperanto priamou metódou“, ktorá už vyšla v 35 jazykoch a stala sa tak najprekladanejšou učebnicou esperanta na svete. Zároveň sme jednotkou aj v modernom vzdelávaní – práve u nás, v meste Partizánske má sídlo združenie „Edukácia@Internet“ (www.ikso.net), ktoré vytvorilo svetovo najpoužívanejšiu online platformu na učenie sa tohto jazyka cez internet: www.lernu.net – tento portál funguje bezplatne v 34. jazykoch a má vyše 250.000 registrovaných užívateľov z viac ako 200 krajín sveta. Zároveň používa toto združenie esperanto ako svoj pracovný jazyk vo svojej kancelárii, nakoľko jej tím je medzinárodný a hosťuje aj dobrovoľníkov v rámci Európskej dobrovoľníckej služby v rámci projektu Erasmus+.

Esperanto ako podporovateľ mnohojazyčnosti
A čo viac – práve vďaka esperantu (ktoré bolo prvým e-learningovým projektom tohto združenia) vznikli následne iné stránky pre iné jazyky – už od roku 2011 funguje napríklad portál na učenie sa slovenčiny pre cudzincov www.slovake.eu – ktorý už má 13 jazykových verzií a vyše 55.000 užívateľov. Je to prvá a zároveň jediná bezplatná viacjazyčná stránka na učenie sa slovenčiny na svete. Následne pribudli ďalšie, pre iné jazyky: deutsch.info pre nemčinu, mluvtecesky.net pre češtinu či práve dokončovaný russky.info pre ruštinu. Esperanto teda nie je iba bránou k iným jazykom a kultúram, ale zároveň aj aktívnym podporovateľom viacjazyčnosti a demokratickej nadnárodnej komunikácie.

A či sa esperanto v budúcnosti masovo rozšíri? Ako vraví Peter Baláž: „To záleží v podstate od každého z nás – obyvateľov našej Zeme. My ako esperantisti sme už výhody tohto jazyka objavili a používame ich – a našimi aktivitami sa snažíme o to, aby myšlienku esperanta a filozofiu spolupráce pochopili aj ostatní. V dnešnej dobe Brexitu a nárastu nacionalizmu v rôznych krajinách EÚ sa stáva otázka jazykovej politiky znova aktuálnou. Aké riešenie sa do budúcna zvolí zostáva stále otvorená otázka. My ako esperantisti by sme samozrejme uvítali podporu práve tomuto jazyku, nakoľko je jeho zvládnutie na vysokej úrovni otázkou krátkeho času a znamená to aj ekonomicky veľké úspory, ktoré sa na štúdium cudzích jazykov celosvetovo vynakladajú.“