Mesiac, Mars a ďalej

Ťažná raketa SLS nesie modul kozmickej lode Orion, ilustrácia NASA

Asi každý fanúšik sci-fi pozná Gateway, fiktívny vesmírny prístav, ktorý spolu s flotilou kozmických lodí zanechala na asteroide dávna mimozemská civilizácia. Stanica Gateway, ktorú chce na orbite okolo Mesiaca postaviť NASA, nebude mať parametre výtvoru fantázie spisovateľa Frederika Pohla. Svoje meno si však chce zaslúžiť.

Autori dali svojmu projektu pôvodne názov Deep Space Gateway, čiže brána do hlbokého vesmíru. Svoju konkrétnu podobu v návrhu rozpočtu NASA na rok 2019 dostal v už o čosi skromnejšej verzii: Lunar Orbital Platform-Gateway alebo lunárna orbitálna platforma-brána. Pointou však zostáva, že Gateway má ambície byť jedným i druhým, teda základňou na orbite okolo Mesiaca, ktorá poskytuje logistické a vedecké zázemie pre lety na Mesiac, a zároveň odrazovým mostíkom, bránou pre budúce lety na Mars a ďalej.

Medzinárodný projekt

Hoci Gateway je primárne projektom americkej vesmírnej agentúry, podieľať sa na ňom má medzinárodná komunita. Spolu s NASA aj európska ESA, ruský Roskosmos, japonská JAXA, kanadská CSA a množstvo súkromných dodávateľov. Medzi nimi na prvom mieste SpaceX Elona Muska, od ktorého sa očakáva, že poskytne svoj vysokovýkonný raketový nosič Falcon Heavy. Falcon Heavy je čiastočne opakovane použiteľná silnejšia verzia nosnej rakety Falcon 9, aká prednedávnom úspešne pomohla vyniesť ľudskú posádku k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Od Falconu 9 sa Falcon Heavy líši najmä zosilneným prvým stupňom, ktorý tvorí stredný pilier, okolo ktorého sú zavesené dva prídavné piliere s parametrami Falconu 9. Práve Falcon Heavy má účinkovať pri vynesení prvých dvoch modulov stanice na mesačnú orbitu. Po rôznych presunoch a odkladoch sa táto udalosť očakáva koncom roka 2023 alebo v roku 2024. Neskôr sa do stavby Gateway zapojí super ťažký nosič Space Launch System (SLS) vyvíjaný NASA a kozmická loď Orion, ktorá má niesť ľudskú posádku pri ďalekých letoch (Zem-Mars, prípadne Mesiac-Mars). Roskosmos ponúka svoju ťažkú nosnú raketu Angara A5, v hre sú i nosiče New Glenn od Blue Origin alebo Vulcan Centaur od americkej spoločnosti ULA.

Kozmický apartmán

Primárnym cieľom stanice má byť podpora nového mesačného programu NASA Artemis a neskorších prvých letov človeka na Mars. Gateway na rozdiel od ISS nebude mať stálu posádku – ľudia by mali stanicu navštevovať aspoň raz do roka, ale maximálne na tri mesiace, počas ktorých má malá, štvorčlenná posádka vykonávať vedecký výskum a prípadné zostupy na povrch Mesiaca. V čase neprítomnosti človeka na palube budú výskum a ďalšie operácie zabezpečovať roboty. Samotná agentúra NASA na svojich stránkach pripomína, že pokiaľ ISS možno rozmermi (z hľadiska využiteľnosti pre ľudskú posádku) prirovnať k domu so šiestimi spálňami, Gateway bude z hľadiska posádky pôsobiť skôr ako jednoduchý štúdiový apartmán. Natlakovaný životný priestor na stanici má mať konečný objem asi 125 m³. Pôvodný plán predpokladal, že Falcon Heavy vynesie koncom roka 2022 na lunárnu obežnú dráhu ako prvý modul PPE (Power and Propulsion Element), čo je pohonná a energetická jednotka budúcej stanice zostrojená spoločnosťou Maxar. O čosi neskôr mala nasledovať obytná a logistická jednotka HALO (Habitation and Logistics Outpost) od Norththrop Grumman, čím by bola umožnená prvá činnosť stanice Gateway. Malý obytný modul HALO by mali neskôr doplniť ešte medzinárodná obytná jednotka I-HAB a americká U. S. HAB. Pribudnúť by mala vedecká jednotka ESPRIT spolu s prechodovou komorou a jednotkou na dopĺňanie paliva. Tie plánuje NASA vyniesť zo Zeme už svojou novou superťažkou raketou SLS (Space Launch System) a dopraviť ich k Mesiacu modulom Orion, ktorý ponesie posádku a časti budúcej stanice. Rozdiel vo veľkosti v porovnaní so súčasnou ISS je viditeľný už podľa počtu štartov potrebných na postavenie stanice: podľa údajov NASA na kompletizáciu Gateway postačí päť či šesť letov, zatiaľ čo na postavenie vesmírnej stanice ISS bolo potrebných 34 štartov. K základným letom potom, pochopiteľne, pribudnú ďalšie, keďže Gateway má slúžiť ako servisná stanica, cez ktorú prejdú pristávacie moduly robotických či pilotovaných letov na povrch Mesiaca s kombinovaným využitím techniky verejných i komerčných spoločností a agentúr.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 7/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto NASA

Komentáre