Vedci z univerzity v britskom Leicesteri vyvíjajú vesmírny ohrievač, ktorý využíva teplo vznikajúce počas prirodzeného rádioaktívneho rozpadu izotopov amerícia 241. Jedným z problémov, s ktorými sa musia vysporiadať konštruktéri vesmírnych sond, je zabezpečenie optimálneho tepelného režimu. Pri vesmírnych sondách vysielaných do ďalekých oblastí vesmíru je… pokračuj
Zo Slovenska bude 23. júla pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka. Má to však háčik, nie v tomto roku, ale v roku 2093. Takýto typ faktov vo mne vždy vyvolá úctu. Je obdivuhodné, ako máme zvládnutú nebeskú mechaniku. Keď ľuďom poviete, že o mesiac bude pršať, nikto… pokračuj
Jupiterov mesiac Io je vulkanicky najaktívnejšie teleso v našej Slnečnej sústave. Niektoré z jeho sopiek vystreľujú magmu vyššie ako lietajú lietadlá na Zemi. A nie je to krátkodobá fáza. Io mohol byť podľa vedcov vulkanicky aktívny počas celej svojej existencie trvajúcej 4,57 miliardy rokov. Ak… pokračuj
Z údajov získaných sondou Cassini zo Saturnovho mesiaca Mimas vyplynula pod jeho povrchom pravdepodobná existencia oceánu kvapalnej vody. Ten mohol vzniknúť nanajvýš pred niekoľkými desiatkami miliónov rokov. Astrobiológii sa občas nepriznáva štatút ozajstnej vedy. Príčinou je, že astrobiológovia dosiaľ nemajú jedinú potvrdenú vzorku mimozemského života,… pokračuj
Amatérskym astronómom sa podarilo objaviť mesiac asteroidu pomocou pozorovania zákrytu vzdialenej hviezdy. Táto stará metóda sa v súčasnosti vracia do hry vďaka technologickému pokroku. Malý objekt, ktorý obieha okolo asteroidu 5457 Queen’s, je len druhým potvrdeným mesiacom asteroidu objaveným počas zákrytu hviezdy. Dva zákryty Asteroid… pokračuj
Na obrázku je mesiac Io, konkrétne jeho nedávno publikovaná snímka, ktorú zhotovila družica Juno. Tá vyletela ešte v roku 2011, od roku 2016 obieha po eliptických dráhach okolo Jupitera a sem-tam sa priblíži k zaujímavému objektu, napríklad jednému z mesiacov. Čo je na tejto snímke… pokračuj
Astronómia je úžasná veda a často prináša aj silné vizuálne zážitky. Ešte si však dlho počkáme na skutočné fotografie z blízkosti exoplanét a iných vzdialených svetov, ktoré prešli úplne odlišným procesom vývoja ako naša Zem. Zaujímavou alternatívou pre milióny rokov trvajúce procesy v našej Slnečnej… pokračuj
K trom krajinám sveta disponujúcim v súčasnosti technikou na vyslanie ľudskej posádky do vesmíru sa možno čoskoro pridá štvrtá: India. Za štartovací dátum dobýjania vesmíru človekom sa považuje 4. október 1957, deň vypustenia Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme. Ďalšími úspechmi boli vyslanie prvého kozmonauta… pokračuj
Americká spoločnosť Blue Origin získala grant na vývoj demonštračného autonómneho výrobného procesu vyrábajúceho solárne články na báze mesačného prachu. Napriek veľkým úspechom, ktoré ľudstvo doteraz dosiahlo pri výskume vesmíru a jeho osídľovaní, je človek ešte vždy pripútaný k svojej materskej planéte a nemôže sa z… pokračuj
Dlhodobým cieľom programu Artemis je vybudovanie trvalej základne na Mesiaci aj vývoj bezpilotných robotických prieskumných sond. Od poslednej krátkodobej návštevy človeka na Mesiaci, našom najbližšom vesmírnom susedovi, uplynulo minulý rok pol storočia. Išlo o misiu Apollo 17, ktorá trvala od 7. do 19. decembra 1972… pokračuj
